Ktoré vaše životné obdobia vo vás rezonujú najviac? Spájajú sa vám s určitým štýlom, konkrétnymi udalosťami či obdobím v škole? Ja bývam pomerne často nostalgická a rada si spomínam na to, čo bolo. Na to pekné, aj na to menej pekné. Neviem, akosi mám pri tom vždy pocit, že sa vďaka tomu cítim viac živo a ľudsky. Akoby všetko to, čo bolo pre mňa v živote zlomové a vďaka čomu som sa niečo naučila, ma posunulo vpred a dokážem vďaka tomu stáť nohami pevne na zemi. Núti ma to byť vďačná za život, ktorý mám a za všetko, čo sa v ňom deje – či už je to dobré alebo zlé.
Povedz mi niečo, čo (o tebe) neviem…
Počas tohto a minulého týždňa frčala na Instagrame výzva, ktorá sa týkala prezradenia piatich vecí, ktoré o vás ľudia nevedia. Možno ste to zachytili, možno nie, podstatou však je, že sa ľudia, ktorí vás sledujú, dozvedia niečo, čo o vás s najväčšou pravdepodobnosťou nevedeli. Trvalo mi dva dni, kým som prišla na to, čo o sebe prezradím. Niežeby som nemala čo – aj keď sa mi najprv zdalo, že naozaj nemám. Napokon mi toho napadlo toľko, že som si nevedela vybrať. Napokon však vyhrala moja nechuť k čerstvým paradajkám či účasť v Česko Slovenskej Superstar z roku 2011.
Každý má svoje tajomstvá a síce vám tu píšem o mojom živote takmer 8 rokov a vždy som úprimná, sú veci, ktoré o mne ešte stále neviete. A je ich veru dosť, aj keď sa môže zdať, že si tu prečítate o všetkom. Samozrejme, je dobré mať tajomstvá. Malé a neškodné, ba niekedy aj veľké. To ich zahalenie rúškom má svoje čaro. No a povedzme či napíšme si úprimne, aspoň sa má človek so mnou o čom rozprávať, ak ma stretnete. Keby som vám tu o sebe napísala všetko, už by to nebolo ono. Okrem toho, sú veci, ktoré o mne vie len pár mne blízkych ľudí a tiež veci, ktoré o mne nevie absolútne nik a chcem, aby to tak ostalo aj naďalej. No myslím, že si o mne ešte niekedy prečítate niečo, čo ste netušili. A možno to bude čoskoro…
Posledné dni
Dva dni dozadu, kedy som mala pôvodne v pláne napísať a publikovať tento článok, som bola na skok v Prahe. Baťa predstavovala novú kolekciu, tak som prijala pozvanie a pripojila sa k novinárom. Veď trošku sa „vyvetrať“, to nie je nikdy na škodu. Posledný mesiac trávim s menšími či väčšími prestávkami prevažne pod Tatrami a keďže som potrebovala vybaviť v Bratislave nejaké stretnutia, spojila som to aj s cestou do Prahy a dala si dva dni mimo domu. Plánovala som si sadnúť poobede do kaviarne a napísať vám pár slov.
Na uvedenie však prišla aj Becca a celkom spontánne sme sa spojili ešte aj s Baškou. Dali sme spoločne kávu a veľmi príjemne si pokecali. Och, takéto príjemné poobedia strávené s rovnakou krvnou skupinou by mohli byť aj častejšie! Na článok mi vôbec neostal čas, preto sa tu objavuje až dnes a dúfam, že mi odpustíte, ak budem v najbližších dňoch dobiehať resty a prispievať s vyššou frekvenciou.
Zlomové momenty
Čo vo mne však v súvislosti so stretnutím s babami zarezonovalo, sú presne tie zlomové momenty, ktoré opisujem na začiatku článku. S Baškou som kedysi chodila do detského speváckeho zboru a vždy, keď ju vidím- či už osobne alebo na fotke, si na to spomeniem. Aj keď som to v detstve tak nevnímala a všetko bolo skôr o srande a „frajerine“, tie možnosti a skúsenosti, ktoré mi boli vďaka zboru ponúknuté, sú dnes na nezaplatenie. A nehovoriac o všetkých tých zážitkoch! Keď vidím Beccu, spomeniem si na začiatky blogovania a čas, kedy sme boli úzky kruh dievčat, ktoré sa poznali len cez obrazovku počítačov a smiešne pózy v ešte smiešnejších outfitoch. Vyrástli sme a takmer deň čo deň sledujem, ako sa babám darí a rastú do ešte väčšej krásy.
Zlomové momenty mi prídu na um aj vždy, keď počujem nejakú staršiu pesničku. Automaticky si ju priradím k ročníku na škole či spomínam na to, s kým som trávila čas, čo som zažila alebo aká bola móda. Samozrejme, tie najvýraznejšie zlomové momenty boli pre mňa chvíle ako prvá či pravá láska, prijatie na školy, reálna zodpovednosť či moja prvá prác. Často si však spomeniem aj na tie menšie. Ako napríklad, keď mi mamina kúpila prvé „cool“ tenisky alebo ma naši vzali do rakúskej zoo v štýle safari. Vďaka teniskám som sa v kolektíve necítila „menejcenná“ a safari bol zase zážitok, ktorý vo mne ostal úplne zreteľne, aj napriek tomu, že som mala len tri roky. A pointa daného zlomového momentu? Keď budem mať deti, aj ja sa im pokúsim dať to, čo dali naši mne.
Perlové detaily
Perličky sú túto sezónu úplne všade a podľa jarných kolekcií, ktoré som mala možnosť vidieť, tomu nebude inak ani ďalšiu sezónu. Viete čo? Ja sa z toho strašne teším. Pre mňa sú perly nádherný ženský prvok, ktorý je jemný, sofistikovaný a nemôžete sa ho presýtiť. Dokonca ani vtedy, keď ho máte na troch kúskoch naraz, ako ja dnes! Ok, možno áno – pokiaľ vám nie sú veľmi po chuti. Ale ja som fanúšikom perličkových detailov už dlho-predlho a viem, že ma tak ľahko neomrzia. Síce sa kedysi nosili len v ušiach, na krku či v podobe náramkov, dnes sú úplne všade – od kabeliek, cez džínsy, sukne a topy, až po podpätky.
Za mňa obrovské áno, čo napokon vidieť aj dnes. Sukňu s perličkami som doplnila baretkou a k tomu pridala ešte aj ružový pončo top. Kombináciu čiernej a ružovej som doplnila bordovými topánkami spolu s rukavicami a modrým kožúškom. Keďže má spomínaný pončo top krátky rukáv, nosím ho spoločne s hladkým čiernym rolákom, takže môžem „lady“ outfity nosiť bez výčitiek (či drkotania zubami) aj v zime.
Foto: Peter Antal
Topánky: Reserved, Pančušky: Bepon, Sukňa: Romwe (k dispozícii online v tomto odkaze), Hladký čierny rolák pod topom: Bepon, Kožúšok: NAKD (k dispozícii online v tomto odkaze), Kabelka: TOUS, Top: Romwe (k dispozícii online v tomto odkaze), Rukavice: Mohito, Baretka: Mohito, Náramok: Pandora
Love, peace and fashion
