Život, ďakujem za inšpiráciu

 Nebolo to tak dávno, keď som mala strach, že človeka, ktorého mám rada, svojím počínaním zraním, aj keď som vedela, že veci nemajú budúcnosť. Tak som radšej zbabelo hrala starú známu hru „všetko bude dobré“. No pravdepodobne som zabudla, ako sa tá hra hrá, pretože nič dobré nebolo. Vzdialili sme sa, čo mohlo byť pre mňa  výhodné, no začal ma ničiť. V hre bol o dva ťahy napred a v rukáve mal esá. Neviem, odkiaľ ich vzal, ani či boli dovolené, ale akosi ma to v tú danú chvíľu nezaujímalo. Jednoducho som prehrávala a ja prehry neznášam veľmi dobre. Tak som radšej rezignovala. Nechala som ho, nech si beží do cieľa a ja som sa otočila naspäť ku štartu. Sadla som si na štartovnú čiaru a čakala. Čakala na slony, čakala na lásku, v svojej bubline, možno so slzou v oku. A on kráčal ďalej. Svojou zahľadenosťou mi dal čas na premýšľanie a priestor na urobenie ďalšieho kroku k dospelosti. Tesne pred cieľom sa však ten idiot otočil a rozhodol sa vrátiť ku mne. Asi pri tej dychtivej honbe za víťazstvom prišiel na to, že jeho konanie nebolo tak úplne v poriadku. Vrátil sa všetko mi vysvetliť a s nádejou v hlase žiadal, aby bolo všetko tak, ako predtým. Prerátal sa však. Ako som si na tom štarte za ten čas, čo on pachtil do cieľa, sedela, išiel okolo nový hráč. Pod pazuchou niesol lásku, v ruke držal slona, „dofrčal“ v bubline a na tričku mal Supermana. Prisadol si ku mne a spojil naše bubliny. Do cieľa sme sa vydali spolu….

(Vždy má všetko Happy End. Len si naňho musíme počkať.)

A čo ten chlapec? Toho sme tam nechali. Snáď bude mať v živote šťastie.    

Love, peace and fashion Ivanka

Shoes, pants, sweater: Second-hand, Scarf, bag: Vintage