You want to ride my bicycle!

Posledné dva roky som našich otravovala s vetou: „Priala by som si (Chcela by som/Chcem – použitie slovies sa menilo v závislosti od počtu opakovaní vyslovenia tejto vety) bicykel.“ Keďže som bicykel vždy mala už od mala, nik sa nad tým nejako extra nepozastavoval. Na čo by mi predsa bol druhý bicykel, všakže?

Ale ja som nechcela len tak hocijaký. Netúžila som po bicykli s prehadzovačkou a odpružením, po horskom, krosovom či BMX bicykli. Netúžila som po čiernom, modrom či červenom bicykli so stojanom na fľašu a kapsičkou na cyklistické rukavice. „Na Sagana“ sa hrám rada, ale na to mi stačí aj môj pôvodný čierno-červený (s prehadzovačkou, odpružením, stojanom na fľašu, bez kapsičky) bicykel, ktorý zvláda všetko, pokiaľ to kondične zvládam ja. (: Je síce hmotnostne trochu ťažší, no jazdí sa mi na ňom dobre.

Mojím snom bol mestský bicykel s krásnymi veľkými kolesami, koženou „sedánkou“, zvončekom a riadidlami, na ktoré pohodlne pripevním košík, v ktorom budem môcť nosiť tulipány a môjho psa. (Ako z filmu, vážení!) Mal byť v jemnej dievčenskej farbe (biely, pastelovo ružový či modrý) a volala by som ho Lady. Lebo by ako Lady pôsobil, lebo by som na ňom ako Lady jazdila, lebo by možno prelomil L(ˇ)ady medzi verejnosťou a niekoho by som tým „nakopla“ na kúpu podobného a nonšalantný cyklista v meste by už nebol fenoménom! Čo je, povedala by som, trochu zvláštne, lebo keď sa obzriete do okolitých krajín, či už Rakúsko, Nemecko, Poľsko či iná krajina, ľudia bicykle využívajú radi a často, pričom vôbec nie je zvláštne, ak vidíte na bicykli ženu v šatách a podpätkoch či pána v obleku a mokasínách, ako sa vezie do práce. U nás je to ešte stále v plienkach, no ja verím, že tento „trend“ príde aj ku nám a ľudia si uvedomia, že bicykel je na pohyb v meste oveľa efektívnejšia, zdravšia a lacnejšia voľba.

A tak sa mi pred týždňom splnil sen. Doteraz som na rôznych webstránkách nachádzala bicykle v cenovej hladine 350€+. Priznám sa, že táto cena sa mi zdala privysoká, vzhľadom na to, že v garážach našich prastarých a starých rodičov takéto bicykle zapadajú prachom, pričom by sa dali pokojne využiť. Stačí len trošku zručnosti so šrubkami, sprejom na kov a handričkou a bicykel je ako nový! (Mne táto zručnosť išla pri jeho rozmontovaní, no zmontovať sa mi ho už nepodarilo. (: ) Takže v mojom prípade bola nádejou už len hotová kúpa…

Na Insportline.sk som svoju Lady našla. Je to DHS Cruiser 2602, model 2013. Je v bielej farbe (predávajú ho aj v ružovej, no mne biely mi pasuje viac), má zvonček, koženú sedačku a riadidlá, nechýba mu stojan, ani „prďácke“ blatníky a je vyrobený v Rumunsku! (Podporujem „domáci“ trh.)

Hneď, ako sa oteplí (mám na mysli ešte stále chladné rána), na ňu vysadnem a hor sa do školy! Od nášho domu vo Svite do školy v Poprade je to asi 9km, čo sa vyrovná jednej menšej ceste medzi mestskými časťami vo väčších mestách, takže nič tragické a nezvládnuteľné aj napriek tomu, že bez prehadzovačky. Okrem toho, smerom tam to máme mierne dole kopcom, tak sa ráno nezapotím. Uznávam, cesta naspäť mi asi bude trvať dlhšie, no stojí mi to za to. Čo je naozaj skvelé, je fakt, že Svit je s Popradom veľmi dobre prepojený cez cyklistický chodník, ktorý pokračuje až cez centrum Popradu, tak nie je žiadny problém prepravovať sa cez Poprad na bicykli.

Okrem toho, že ušetrím benzín a prírodu, spravím niečo i pre svoje zdravie. Nemôžem sa dočkať!

A úprimne, dúfam, že sa na ňom budem premávať i od septembra v Bratislave.

Aký máte vzťah k bicyklom, či už horským alebo mestským, vy?

Ozaj, ak by ste mali tip na nejaký štýlový košík na bicykel, dajte vedieť! (:

A ešte spomeniem, že som typovo podobný bicykel videla tento týždeň i v Exisporte, v pomerne dobrej cene, dokonca i s prúteným košíkom a prehadzovačkou, tak ak nad niečím podobným premýšľate, skočte sa pozrieť.