white & silver.

Posledné roky som prestala sledovať módne trendy a riadim sa skôr intuíciou a svetom okolo mňa. Kedysi som nadšene listovala všetkými časopismi, ktoré sú na trhu a hltala každú jednu stranu s módnym editoriálom. Do obchodu som chodila s otázkou, kde majú tie a tie topánky, čo boli v Emme/Eve/Marie Claire/Elle na tej a tej strane, a tam na mňa pozerali ako na debilka. Skoro nikdy tie veci z časopisov na pultoch reálnej predajne nemali. To by však ani tak nevadilo. Išlo skôr o to, aby som si niečo obliekla, muselo to byť moderné. Muselo to byť in, v časopise, v obchodoch. Muselo to mať aspoň ako-takú „značku“ a uznávaný strih. Široké nohavice? Nie, tie sú príliš asexuálne…(Vraj. Písali to v časopise, tak to asi musí byť pravda, nie?) Šaty dlhšie ako nad kolená? Pre staré baby. A špicaté lodičky? No fuj! Ako taký klaun…

A dnes by som najradšej nosila iba tie špicaté lodičky. Rovnako, ako pohodlné široké nohavice či šaty, ktoré si netreba pri každom kroku upravovať, aby mi nevyliezal zadok. Dnes ma síce nepriamo či priamo vždy nejaká tá „vychytávka“ zasiahne, či už vďaka Instagramu alebo iným blogom, ktoré sledujem, snažím sa však obliekať si veci, v ktorých sa cítim dobre. Veci, ktoré mi sedia a v ktorých sa cítim komfortne. Myslím, že za posledné dva roky som si ako-tak ujasnila, čo sa mi páči a za posledný pol rok určite prišla na to, čo už v mojej skrini nepotrebujem. Pravda, boli obdobia, kedy som bola „zberateľ“. Čím viac, tým lepšie. Dnes už je to trochu iné. I keď rada nakupujem a tiež rada obdivujem nové vychytávky, držím sa toho svojho. A zatiaľ mi to vyhovuje. Z času na čas mám rada poriadny úlet, niečo, čo je mimo moju misu, no úprimne, aj tak tvorí viac ako polovicu môjho šatníka spleť šiat, sukní, čipky a mašličiek, takže sa tomu už nevyhnem. (:

O šatách tohto typu som mala pomerne dlhú dobu pochybnosti. Bol to taký ten rozpačitý kúsok, ktorý sa mi strašne páčil, ale nevedela som si ho na mne predstaviť. Videla som ich na fotkách u mojich obľúbených zahraničných blogeriek a veľmi sa mi páčili. Nevedela som si však predstaviť, ako tá ich dĺžka-nedĺžka vyzerá v skutočnosti a či je vôbec nositeľná. Veď viete, nie všetko sedí dobre a vyzerať ako malý súdok, to asi nie je veľmi ženským snom. Chceme byť nežné a sexi zároveň, no keď nás niečo skracuje, rozširuje, ak to jednoducho nesedí, na sebavedomí nám to veľmi nepridá. Risk je však v niektorých prípadoch zisk a ja som rada, že tomu tentokrát tak bolo. Nosenie týchto šiat si naozaj užívam. Naozaj by som nikdy nepovedala, že šaty siahajúce po lýtka môžu byť tak hravé! Ihneď si ma podmanili a ja som dobrovoľne podľahla ich čaru. Sú nesmierne pohodlné a dá sa s nimi dokonca jazdiť i na bicykli…:D Ale o tom inokedy. 🙂

Užívajte (skoro) víkend!