Ma héd iz a džangl, džangl. Ma héd iz a džangl, džangl, má héd… Pesnička, ktorá sa dokonale hodí k mojim posledným dňom, týždňom, mesiacom. Sedím na koberci v obývačke (samozrejme sa pri tom náležite hrbím), z veže sa striedajú srdcovky (táto, táto alebo táto) a všetko mi pripadá nesmierne divné. Keď mi kedysi niekto povedal, že nevie, čo so životom, tak som sa smiala. Veď ako sa dá nevedieť, čo so životom? A predstavte si, teraz to presne viem, aké to je, nevedieť! Myslela som si, že mám vo všetkom jasno, že viem, ktorým smerom ísť, koho nasledovať a koho so sebou potiahnuť za ruku, ale asi to tak nebude. Možno teda aj viem, len mám slabú chvíľku a pocit stratenia sa, možno na to prídem časom, možno na to prídem o hodinu, ťažko povedať…
Skôr, než sa rozpíšem, by som chcela veľmi pekne poprosiť všetkých, ktorí s takýmito „výlevmi“ nie sú stotožnení, aby článok zavreli a prečítali si niečo, čo bude „pre ich oči“ potešením a spríjemní im deň. Ďakujem!
Mierne stratená 19-ročná dievčina túžiaca po kýbli zmrzliny, jednej puse na čelo a dvoch dňoch absolútneho ničnerobenia. Jedno želanie nereálnejšie než to druhé. Myslela som si, že to bude všetko ľahšie. Že Bratislava rovná sa … (doplň tajničku podľa seba). Ale ani veľmi nie. Je to tu super, to áno, ale keď sa ma niekto pýta: „Tak čo, páči sa ti v Bratislave?“, tak neviem, čo mám odpovedať. Páči sa mi, že je mesto pomerne živé, že sa tu teraz stále niečo deje (hudobné akcie, filmové festivaly, módne šialenstvá – zajtra sa mimochodom vidíme na Fashion Live! a Hriešne dobrých nákupoch v Auparku), je tu veľa krásnych zákutí, do ktorých sa oplatí nakuknúť, ale chýba mi to moje podtatranské „zázemie“. Denný režim škola-ateliér-tréning/spev/posilka, mamina, ocko, Jurko, Petrík, Simonka, Martin s Paťkou (a ich neprekonateľný uštipačný humor), Ivet, náš zverinec, pohľad z okna na Tatry (už to budú tri týždne, čo som ich naposledy videla), naša tichá ulica, koláče z La Fee, moje obľúbené sekáče, „ružové kráľovstvo“ (a.k.a moja izba), Johnny ( ako sme s Bobou pomenovali moju skriňu) nemecká matika (ťažké to stavy, keď je človek „highschoolsick“), čas…
Ale nič to! Odpracujem si do konca mesiaca už iba 4 dni a konečne sa pozriem aj na nejaký ten život či „život“ v tom našom hlavnom meste. Dobre mi/nám tu bude. Ako si spravím(e), tak mám(e). Samozrejme, nik to nemá/nemal ľahké. Všetci si musíme zvyknúť a sme na jednej lodi, všakže? Tak veľa šťastia. Vám všetkým. Vo všetkom.
Dnes v znamení „učiteľsko-študentského“ outfitu. Pamätáte si ešte časy, keď sa v triedach robili nezbednosti a akonáhle sa niekto blížil, ktosi zakričal „Už ide učka!“? To bolo pekne dávno. Tuším starneme. (: Presne ako tá „učka“ som sa dnes cítila. K tomu správnemu výrazu dopomáhajú dokonca aj moje dioptrie (nie, nie je to imidž), ktoré už zvyknem nosiť takmer nepretržite. O fotky sa dnes postaral Martin Senčák a ja mu veľmi pekne ďakujem!
Buďte šťastní, zajtra/v piatok som tu opäť s príspevkom z nákupov s Evou v Auparku!
Love, peace and fashion Ivanka
Foto: Martin Sencak
Topánky: F&F, Sukňa: Second-hand, Blúzka: , Sako: Alain Manoukian, Hodinky: Michael Kors, Okuliare: Burberry, Šatka: Second-hand, Kabelka: maminina
Rúže: Sephora (Charmer, Crush)
Iv! ty si nezabudla pripísať, že aký máš rúž pod príspevok! aaaa milujem ťa, ďakujem, to ja som ti minule písala na asku kvôli tomu:D a si nádherná. tvárou, vnútrom. tak ti prajem, aby sa ti splnili tvoje želania o zmrzline a puse na čelo, a o hocičom ďalšom, o čom snívaš, lebo ty si to zaslúžiš! stay so nice my dear. a vďaka za každý jeden príspevok, každú jednu myšlienku, ktorú si zdieľala s nami, za každý inšpiratívny outfit a to, že si vzorom pre mnohé ženy (minulý post a jeho článok o klobúku, mi sadol ako „ritka na šerbel“)
P.S.daj adresu tvojho bývaníčka. dva dni volna ani pusu na čelo ti nezaobstarám, ale ten kýbel zmrzliny by som ti vedela doručiť … 🙂
Ivanka zlatá, ver tomu, že ja ti úplne rozumiem, chápem ťa a viem ako sa cítiš a poviem ti, raz je super a raz je na…zle 🙂 A ver tomu, že viem o čom hovorím, ja už som rok z domu v Dánsku a tiež som si myslela, aké bude všetko super a ako viem, kam idem… a ono je to niekedy sakra ťažké (a to som o koľko staršia od teba, občianskym pradávno dospelá, takmer stará, stále mám slabé chvíľky a smútky). A teraz som mesiac v Istanbule a tiež som sa tešila z toho veľkého mesta a aké je to wow a super a stále sa niečo deje. A či sa mi páči v Istanbule? Asi ako tebe v Bratislave 🙂 a trochu ti závidím, že pôjdeš domov, lebo ja sa odtiaľto skôr ako v januári nepohnem 🙂 Ale čo blábolím, ako si spravíme tak máme, nie? 😉 A mám čo som chcela. Ako som si raz prečítala na blogu pod jedným príspevkom „čo by iní dali, keby žili ako ja“ … Tak ja si stále myslím, že nech každý skúsi a uvidí, čo mu vyhovuje 😉 no. som sa ti tu pekne o ničom rozkecala prepáč 😀 len som ťa chcela uistiť, že aj také chvíľky sú normálne a všetko bude raz dobré a presne tak, ako má byť 😉 Držím palce!
Ivaka drzim ti palce, aby si sa v BA co najskor citila ako doma. Presne si pamatam moj prvy rok v BA. Chodila som domov najcastejsie ako sa dalo 😀
Uvidis, zvyknes si. A ked budes po piatich okoch odchadzat, vobec sa ti nebude chciet 🙂
krasne okuliarre! aj mne by sa uz zisli nove 🙂
Zlato, drž se, mně bude dvaatřicet a taky bývám ztracená jak peníze ve státní kase :-*
Ale povídá se, že – „dokud je na co se ptát, nemusím se smrti bát…..“
Držím Ti pěsti!!
Krásné zamyšlení, také se někdy cítím ztracená, určitě to bylo když jsem nastupovala na vysokou školu 😉 A podruhé tento rok, když jsem dodělala bakalářské studium a rozhodovala co dál – dostala jsem zajímavou pracovní nabídku, přitom chtěla studovat a také jsem koketovala s tím odjet do zahraničí..
Někdy to bývá těžší, ale nejlepší je mít okolo sebe ty správné lidi a vše jde hned líp. Tak přeju aby ti krize brzy skončila 😛 Měj se hezky ;))
http://patricia-loves-fashion.blogspot.com/
perfektní outfit! i když to není úplně můj styl, na Tobě vypadá skvěle :))
a úvod článku? mám pocit, že „smysl života“ teď útočí nějak ve velkém.. poslední dobou vůbec nevím, kudy kam, co chci, co naopak ne.. a kam to vlastně všechno spěje..
Drž sa Ivi 😉 ja si uvedomujem že som presne toto mala jednoduché oproti ostatným, tým že som na vš zostala v mojom rodnom meste..ale tiež som to na niektorých spolužiačkach citila, to chce len čas 😉 po roku už je vačšina z nich v BA ako doma 🙂 ja som to zažila ked som sa uplne sama odtrepala do Istanbulu na 2 mesiace, takže ten pocit že nemáš zázemie dobre poznám… chce to proste silu a čas 🙂
marí sa mi, že ani v ny sa ti zo začiatku veľmi nepáčilo, bolo to také rozpačité..,
a nakoniec to celé skončilo ako super americké leto, nie??? tak neboooj…:))
Nuž, musím ťa ubezpečiť, že sú to úplne normálne pocity. A život sa s nami nemazná, väčšinou sa ocitneme niekde, kde by sme najradšej ani neboli. Ale ako si sama napísala, všetko má aj svoje výhody, tak ich užívaj, hlavu hore 🙂 Časom aj tu nájdeš veľa ľudí, ktorí ti sadnú a zamiluješ si veľa miest, takže si jednoducho zvykneš…Je to príliš krátka doba na to, aby sa so všetkým zžila…
Fúha, tak ja len dúfam, že nikdy nebudem v takom štádiu, že mi bude chýbať nemecká matika s Wagnerom 😀
http://www.madeinslovakiia.blogspot.com
Ivanka, na tebe ešte aj inak možno nudný učkovský outfit vyzerá úplne brutálne! 😀 čo sa týka zžitia s Bratislavou a vedenia toho, kto sme a kam ideme, tak nie si prvá ani posledná 🙂 som tu už 5 rokov, mesto poznám docela dobre, dnes môj spolužiak na magisterskom po 2 rokoch zistil, že nie som Bratislavčanka 😀 a aj tak netuším, čo bude nasledovať po štátniciach – a to som mala počas VŠ docela dosť času na rozmyslenie 🙂 takže nič si z toho nerob, ono sa to nejak vykryštalizuje 😉
Ivanka, konecne si sa prejavila tak pokorne, prirodzene…:) tak ako sa na 19-rocne dievca patri:)
Mozno si si vsimla, ako Ta niektori kritizovali za prehnane sebavedomie..a ono to tak nozaj posobilo, ze si najsuper, vsetko vies, na vsetko s nadhladom reagujes, nikde sa nestratis..ale my sme vedeli, ze si nepojedla vsetku mudrost sveta, ako si to nechtiac prezentovala..a tymto clankom si sa aspon odkryla, ze si fajn „dievcisko“ 🙂 s uplne prirodzenymi pocitmi, ktore k Tvojmu veku patria 🙂
Good luck!
No na všetko si treba zvyknut aj na Bratislavu, mne to trvalo celkom dlho ale mám to tu rada. No samozrejme sa aj mne stíska po mojej taktiež ružovej izbičke 🙂
Skvelá sukňa a sako ♥..a hore hlavu, dobre bude 🙂
http://accessoriesforbeauty.blogspot.sk/
Ahoj , presne viem ako sa cítiš tiež som tento rok opustila všetkých blízkych, kamarátov, priateľa a išla na vysokú školu a presne keď sa ma to niekto spýta či sa mi tu páči tak neviem čo povedať je tu pekne ale nič sa nevyrovná môjmu domovu, presne takúto chvíľu prežívam teraz cítim sa stratená chcela by som ležať vo svojej posteli doma a na nič chviľu nemyslieť a vypnúť mozog nachvíľu ale to sa nedá , veľmi mi tvoj článok pomohol lebo niekedy sa cítim že som jediný človek na svete komu chýba pohodlie domova, krásne outfity, neviem ci si ma pamätáš ale bola som s tebou na Miss stredných škôl 2013 len som sa nedostala do finále ale chvíľu pred vyhlásením sme sa rozprávali 🙂
<3 ďakujem krásne za reakcie a podporu. Sme v tom všetci spolu, vyzerá to tak (: a Anička, bolo to dávno, tak si nie som istá (: