.všetko o fotení

Zrkadlovka alebo nezrkadlovka? Digitál či filmová klasika? Alebo stačí mobil? A čo to rozostrené pozadie? Ako vôbec vzniká, čím ho docieliť? A špeciálne efekty či slnečné lúče v záberoch? Sú dorobené alebo sa dajú docieliť aj prirodzene? Fotky, ako som vám už spomínala, sú neraz nosným prvkom blogu. Čím kvalitnejšie a oku lahodiace sú, o to lepšie. Nie vždy však platí, že kvalitná fotka musí vznikať výlučne najdrahšou fotografickou technikou. Samozrejme, pri profi vybavení vzniká fotka ľahšie, no zábery, z ktorých ide emócia či celkový dobrý dojem, sa niekedy podarí urobiť aj telefónom či menším foťákom “do vačku”.

Veľa robí cit a schopnosť pozerať sa na svet cez objektív, a teda “rozmýšľať” hľadáčikom. Krajina sa totiž neraz javí cez foťák úplne inak, než vyzerá v skutočnosti. Dôležitá je tiež schopnosť využiť aktuálne podmienky vo svoj prospech, odsledovať emócie a vedieť improvizovať. O tom, ako vznikajú fotky na môj blog, som vám písala v tomto článku. Sľúbila som vám v ňom aj pár slov o samotnom fotení a základy jednotlivých pojmov, tak poďme na to!

Na úvod by som rada podotkla, že nie som profesionálny fotograf. Všetko, čo o fotení viem, som sa naučila pozorovaním a “odkukávaním” od ozajstných fotografov či fotografiek, z videí na Youtube či kníh. Je toho toľko, čo ešte neviem! No sú veci, ktoré som sa metódou pokus-omyl naučila a ktoré mi pomáhajú pri tvorbe obsahu na blog či iné kanály. A keď sa o ne dnes podelím, možno pomôžu aj vám. Ja sama sa každým dňom učím niečo nové a následne sa spoločne s Petrom snažíme tieto poznatky premietnuť do praxe. Niekedy nám to ide ľahšie, inokedy sa trochu trápime. No na každý problém existuje riešenie, takže sa fotenia určite nebojte, pokiaľ vás láka. Pokiaľ budete chcieť, určite si poradíte.

Tento článok píšem z pohľadu laika a snažím sa ho napísať čo najviac zrozumiteľne. Možno pomôže niekomu, kto bloguje alebo chce blogovať, možno pomôže niekomu, kto sa chce zorientovať vo foťáku ako takom alebo niekomu, kto by chcel lepšie fotky z dovolenky. Každopádne, budem rada, ak padne na úžitok a pokiaľ bude niečo nejasné či menej zrozumiteľné, pokojne píšte, rada upresním či vysvetlím. 🙂

Telefón, digitál, zrkadlovka

Začnem asi tým najdôležitejším, a síce, odpoveďou na otázku, čím fotiť. Myslím, že jednoznačná odpoveď neexistuje. Veľa robia osobné preferencie, finančné možnosti a chuť/nechuť posúvať sa ohľadom fotenia na inú úroveň. Ja som si postupom času prechádzala rôznou foto technikou a spätne ju viem (podľa môjho názoru) zhodnotiť a porovnať.

Fotoaparáty v telefóne dnes už dokážu veľké divy. Mnoho telefónov ponúka dokonca možnosť “manuálneho” režimu, pri ktorom si môžete nastaviť väčšinu parametrov presne tak, ako je tomu aj pri fotoaparáte. Nevýhodou je, že v telefóne si nevymeníte objektív podľa svojich predstáv. (Viac o objektívoch, ich využití a pozitívach nižšie.) Telefón tiež často neponúka také možnosti a voľnosť ako fotoaparát – práce v horších svetelných podmienkach (málo svetla, tmavší interiér,…), zachytávanie pohybu či fotenie v protisvetle.

Digitál vs. zrkadlovka – základný rozdiel je v tom, že digitál nemá v tele zrkadielko, ale len digitálny snímač, ktorý ponúka obraz v reálnom čase. To znamená, nehrozia pri ňom vo výsledku farebné odchýlky a je o čosi ľahší na ovládanie. Často je rozdiel aj vo veľkosti a váhe samotného foťáku. Digitál býva zväčša menší a skladnejší. Digitál, ktorý bol pár rokov dozadu, sa od tých dnešných pomerne výrazne líši. Pamätám si na prvý digitálny foťák, ktorý sme mali doma – ak by som ním dnes odfotila fotku, vyzeralo by to, že som fotila na kalkulačku. Každopádne, dnes trh ponúka množstvo šikovných “mašiniek”, ktoré vám spoľahlivo poslúžia. Ja používam už viac ako rok a pol Olympus PEN (máme doma E-PL 7, 8 a najnovšie aj 9). Je ľahký, jednoduchý na ovládanie a jeho veľkou výhodou je výklopný displej či skutočnosť, že človek vidí náhľad budúcej fotky priamo na displeji. To znamená, že ak sa niekto učí fotiť na Mku, t.j. nastavuje si všetky parametre manuálne, krásne vidí, ako sa pri jednotlivých nastaveniach mení svetlo/tieň/šum/celková fotka. Mne vyhovuje, že sa ľahko prenáša, je teda ideálny na cestovanie či rôzne eventy – pokojne aj do kabelky. Je vynikajúci na selfies, vlogy či akékoľvek iné “rýchlovky”. Reaguje veľmi svižne a šikovne. My sme s ním fotili cca rok aj outfity na blog, no v januári sme v tomto smere “presedlali” na full frame zrkadlovku. Nedám naň však dopustiť. Je skvelé, že ponúka možnosť meniť si objektívy. Ak sa pýtate, aký je rozdiel medzi jednotlivými typmi (7, 8 či 9), s každou novou radou sa zdokonalujú ovládacie prvky, vzhľad, praktickosť a tiež pár funkcií. Z môjho pohľadu je skvelý pre všetkých, ktorí chcú kvalitné fotky, nad ktorými netreba tráviť hodiny. Užívateľsky je naozaj úplne jednoduchý a pokiaľ neplánujete dráhu profesionálneho fotografa, prípadne si nie ste istí, či vás fotenie naozaj chytí, je ideálny. Áno, nepatrí k tým najlacnejším digitálnym fotoaparátom, no ponúka veľmi podobné možnosti ako zrkadlovka, takže mi príde ako spoľahlivá voľba.

Zrkadlovka je opäť o triedu vyššie a táto kategória sa dokonca delí z hľadiska profesionálneho zamerania. Platí, čím drahší foťák, tým viac funkcií, možností, využitia. Ja som začínala na klasickej “amatérskej” zrkadlovke, ktorá mi s odstupom času príde ako zbytočná – samozrejme, píšem to teraz, keď už existujú PENy či iné podobné fotoaparáty, ktoré sú s týmito zrkadlovkami zrovnateľné, v danom čase však nič lepšie ako zrkadlovka nebola. Level vyššie je full frame zrkadlovka, ktorá je určená pre náročnejšieho zákazníka či fotografa. Laický viditeľný rozdiel medzi “klasikou” a full frame je najmä vo veľkosti fotky. Kým pri klasike je snímač menší a fotka je akoby orezaná, pri full frame má snímač rozmer kinofilmového políčka. Fotka je kvalitnejšia, bez problémov môže ísť do tlače, dá sa s ňou viac vyhrať. My fotíme na NIKON D750 a som viac než spokojná. Zrkadlovka je veľmi variabilná, čo sa nastavení týka. Pokiaľ však človek polovici z nich nerozumie, sú úplne zbytočné. 🙂 Preto je z môjho pohľadu zrkadlovka dobrou voľbou pre tých, ktorí sú rozhodnutí vzdelávať sa a majú chuť učiť sa nové veci.

Clona, ISO a čas.

Poďme teraz k tým základným pojmom. Clona, čas a ISO sú z môjho pohľadu tri najzákladnejšie parametre.

Clona funguje na podobnom princípe ako ľudská zrenica. Reguluje množstvo svetla, ktoré do objektívu dopadá a tým aj ovplyvňuje výslednú fotografiu. Nachádza sa v tele objektívu a označuje sa písmenkom f a príslušnou číslicou. Aktuálne je najnižšia možná clona na objektívoch tuším f/1.0. Toto čísielko nájdete nie na foťáku, ale na objektíve. Samozrejme, regulujete ho pomocou nastavení a ovládacích prvkov vo foťáku. Platí, že čím nižšie je číslo, tým viac je clona otvorená a prepúšťa do objektívu viac svetla. Otvorená clona znamená, resp. nízke clonové číslo, že človek je schopný fotiť aj v horších svetelných podmienkach a tiež, že výsledkom bude rozostrené pozadie. A síce, objekt, na ktorý človek zaostrí, sa “odpichne” od pozadia a vystúpi do popredia. Portrét, detailná fotka či dokonca aj celopostavovka tak dostanú väčší šmrnc a dynamiku. Ja používam objektív s najnižšou clonou f/1.8 a úplne to stačí. Ak by som chcela fotiť svadby alebo sa venovať fotke profesionálne, určite by som investovala do objektívu s f/1.4, no na moje využitie mi to zatiaľ úplne stačí.

Sú objektívy, ktoré majú najnižšiu možnú clonu pevnú – to znamená, že objektív môže byť napr. zoomovací (o objektívoch nižšie), no najnižšie číslo sa nemení. Nám najnovšie pribudol Tamron 28-75mm, ktorý má najnižšiu pevnú clonu f/2.8, čo je ešte stále pomerne fajn, nakoľko aj pri 28mm sa pozadie jemnučko rozostrí. No sú aj také, ktoré so zoomom objektívom najnižšiu clonu menia. Takto je to pri 14-42 mm f/3.5-5.6 na Olympuse.

Clona pri fotení sa využíva nasledovne – maximálne otvorená je dôležitá pri horšom svetle či na dosiahnutie rozmazaného efektu okolo objektu, pre tzv. bokeh. Dá sa využiť aj pri dobrom svetle, no je to komplikovanejšie s ostatnými nastaveniami. Niekedy sa stane, že ISO je minimálne, čas maximálny a fotka je pri nízkej clone príliš svetlá. Ak je teda silné svetlo, clonu si pokojne privrite – nemusíte sa báť, že by vám bokeh úplne zmizol.

ISO je jednoducho povedané redukcia šumu. Je ideálne, ak je čo najnižšie. Pri krásnom slnečnom počasí býva ideálne napr. ISO 100 (prípadne nižšie). Okrem toho, že pomáha fotku “stmaviť” a dopĺňa tak clonu a čas, fotka je potom aj krásne ostrá a bez “zrniečok”. Pri horšom svetle s ním treba hýbať smerom nahor. V priestore počas dňa sa pohybuje cca. okolo 800 – 1000, pri horšom počasí je vyššie. Pri fotkách, ktoré vznikajú podvečer či večer, ISO rastie a neraz dosiahne aj hodnoty ako 8000 či viac. Rozpätie ISO závisí od foťáku. Kým digitál má toto rozpätie menšie, pri zrkadlovke sa dá ísť do extrémnych hodnôt. Čo však už pri fotkách s vysokým ISO vidieť, fotky sú už jemne rozbité a zašumené.

Čas(či uzávierka) je chvíľa, za ktorú sa otvorí a zavrie uzávierka a prepustí tak svetlo na snímač fotoaparátu. Ozaj, tuším som to ešte nespomenula – základom fotky je svetlo. Dokonca aj dnes, v digitálnom svete. 🙂 Najkrajšie a najjemnejšie svetlo je počas “golden hour”, čo býva cca. hodinka pred západom slnka. Prípadne, veľmi pekné svetlo je aj skoro ráno. Samozrejme, nie vždy má človek možnosť vyberať si, kedy chce fotiť, preto sa treba so svetlom naučiť pracovať. Pokiaľ je príliš ostré (v čase, kedy je slnko najvyššie), je dobré využiť tieň, prípadne odrazku alebo bielu plachtu ako tienidlo. Keď je slnko nižšie, funguje protisvetlo či využitie okolitých plôch ako odrazka – buď sklenené výklady, veľké okná alebo biele/svetlé steny.

Čas fotenia sa pohybuje od napr. 1/20 do 1/4000. Pri najvyššom čase uzávierka cvaká ako o život, veľmi dobre sa fotí pohyb či momentky. Pri nižšom čase je uzávierka pomalšia a je veľmi dôležité, aby boli objekty pokojné, statické, rovnako tak aj ruka fotiaceho. Nižší čas sa využíva pri horších svetelných podmienkach, ale napr. aj pri fotení hviezd či nočného mesta.

Vo foťáku si viete nastaviť aj ďalšie parametre, napr. expozíciu, vyváženie bielej, rôzne efekty či zaostrovacie body. Tým sa však dnes nebudem venovať, pretože si myslím, že už je to skôr “doplnok”, ktorý si dokážete naštudovať na vlastnú päsť, pokiaľ budete chcieť. 🙂

Objektív

To, ako vyzerá výsledná fotka, často ovplyvňuje aj objektív. Čím spoľahlivejší je, tým lepšie sa s ním pracuje. Dalo by sa povedať, že ich môžme rozdeliť na tri druhy – klasiku, pevný & zoom. Pod klasikou mám na mysli “setový objektív”, ktorý vo väčšine prípadov dostanete spoločne s telom fotoaparátu. (Pozor, pri kúpe full frame tela si treba objektív dokúpiť extra, so “seťákom” sa nepredáva.) Je to taký ten “turistický” objektív, ktorý určite poslúži a dokážete sa na ňom veľa naučiť, no premyslenejšie zábery s ním nedocielite. Pevný objektív je taký, s ktorým sa nedá oddialovať či približovať. Označuje sa jedným číslom – napr. 50mm, 17mm, 35mm… Pokiaľ chcete fotku viac z diaľky alebo zblízka, budete musieť použiť nohy. Pre mňa je však pevný objektív najobľúbenejší, pretože sa s ním dá vymyslieť naozaj veľa a človek má pri týchto objektívoch istotu, že výsledok bude stáť za to. Okrem toho, mávajú väčšinou veľmi nízku clonu, takže sú veľmi variabilné. Zoomovací objektív je taký, s ktorým sa dá hýbať a v porovnaní so setovým je hlavný rozdiel v clonovom čísle, ktoré býva nižšie, ako je tomu pri seťákoch.

Ďalej by sme mohli objektív (alebo v slangovej rečí “sklá”) rozdeliť na široké, klasické a dlhé. To znamená, že od 17 do 35mm sú objektívy, s ktorými môžete fotiť do “šírky”. Ponúkajú široký obraz a sú ideálne na fotenie krajiniek či celkov. Klasické či potrétové sklá sú tie cca. 50mm, s ktorými sa dajú fotiť portréty, postavy, detaily a zvládnete nimi fotiť aj krajinky, no už nemajú takú šťavu. Dlhé sklá sú od 70mm vyššie a slúžia na fotenie vzdialenejších objektov či napr. šport. Na bežné fotenie pre neprofíkov mi prídu zbytočné, no je to vec vkusu. 🙂 Je však pravda, že tie fotky sú už poriadne bomby.

Existujú aj objektívy, ktoré vytvárajú “fisheye”, a síce fotku, na ktorej sa svet akoby točí či pripomína pohľad cez akvárko.Tento druh objektívov by som zaradila skôr do kategórie “pre zábavu”, lebo v ňom nevidím reálne každodenné využitie. No ak prídete na spôsob, ako sa dá prezentovať práve pomocou fisheye fotiek, smelo do toho!

Čo sa týka môjho odporúčania, určite je fajn mať jeden “pevný” objektív, za mňa na zrkadlovku 50mm s F1.8 (alebo nižšie) a pre digitál 45mm s rovnakou clonou ako pri zrkadlovke. Druhý objektív je ideál buď “širší”, a síce 35mm pre zrkadlovku a 25mm pre digitál, alebo zoom. Ja som aktuálne z toho Tamronu nadšená, takže určite odporúčam.

Špeciálne efekty, protisvetlo, odrazka

Špeciálne efekty ako lúč slnka či rôzne farebné zafarbenie po okrajoch fotky nie sú vlastne až tak špeciálne. Všetko je to o využití svetla, protisvetla či malých pomocníkov ako obyčajná priesvitná igelitka, kúsok látky, lupeň z kvetov alebo sklenený úlomok. Lúč svetla dokážete chytiť pri fotení v protisvetle. Také tie “magické” zafarbenia si jednoducho pozriete cez tutorial na Youtube – keď to uvidíte, pochopíte to určite skôr, než keby som vám to tu opisovala. Väčšinou ide len o to, že sa priloží kúsok látky či baliaceho papiera k okraju objektívu.

Blesk je kategória sama o sebe. Ja osobne som neznášala, keď niektorý fotograf doniesol na fotenie blesk. Pri glamour fotení či reklamnej fotke je to ok, no klasická street fotka je pre mňa predovšetkým o prirodzenosti a tá sa mi veru s bleskom nespája. Pre bežné fotenie ho nepotrebujete, rovnako neodporúčam “vystrkovať” počas fotenia vstavaný blesk z foťáku. Skvelým pomocníkom pri fotení je určite statív a odrazka. Statív odporúčam kúpiť pevnejší a spoľahlivejší, no odrazka vám stačí napr. aj z Aliexpressu. Po čase sa zvykne používaním ošúchať, tak nech vám to nie je tak ľúto.

V úvode článku som spomenula analóg. Ak náhodou niekto nevie, čo to je, tak v skratke, ide o klasický fotoaparát na film. V dnešnej rýchlej dobe je určite praktickejší (a aj užívateľsky jednoduchší) digitál, no analóg sám o sebe je omnoho väčší zážitok. Vyžaduje síce naozaj pozorné oko, veľa učenia sa a trpezlivosť, no výsledok stojí za to. Ak rozmýšľate, že by ste to s ním skúsili, určite choďte do toho a šírte to do sveta. 🙂

To je odo mňa pre dnešok asi všetko. Dúfam, že som vás veľmi neunavila. 🙂 Určite som zabudla na milión vecí, ktoré som vám chcela ešte povedať, no vynahradím vám to niekedy nabudúce, keď si spomeniem. Dnešný outfit je úplne jednoduchý a bol určený primárne na šoférovanie – preto tie papučky na nohách. Inak, overal je snáď najlepší výmysel vôbec – samozrejme, do chvíle, kým človek nemusí ísť na záchod, ale o tom inokedy. 

Majte sa krásne!

Foto: Peter Antal

Overal: Mango // Answear, Topánky: Promod, Kabelka: Coccinelle, Náušnice: Dominika Gulden, Náramok: Born in Barcelona, Hodinky: Daniel Wellington, Okuliare: Meller, Klobúk: H&M

Love, peace and fashion