vrásky, motýle a iné haraburdy.

Je veľa vecí, ktoré ma na živote fascinujú. Jednou z nich sú pocity. Je úžasné, ako dokážu ovplyvňovať naše konanie. Je zarážajúce, ako sa dokážu v priebehu sekundy zmeniť. Je zvláštne, že v rovnakých situáciách majú ľudia úplne odlišné pocity. Je krásne, ako môžete vďaka nim cítiť motýle v bruchu alebo strácať zem pod nohami. Je smutné, koľko sĺz kvôli nim vyroníme alebo koľko vrások nám vďaka nim pribudne. Z času na čas na nich nadávame, ale jedno viem celkom presne. Nemali by sme to robiť, pretože pocity sú dokonalé. Len ľudia nie. Aj keď ich viníme za to, čo robíme, môžme si za to sami. Kvôli našej nedokonalosti robíme toľko chýb a prešľapov. Ale to nevadí…

Chyby sú na to, aby sa opravovali a aby sme sa vďaka nim naučili niečo nové.

A okrem toho, dve dokonalé veci pri sebe, to by nefungovalo. Verte mi.

Myslím, že ma budú chcieť niektoré z vás kvôli tým pokrčeným nohaviciam ukameňovať. Ale skôr, než to urobíte, by som rada vysvetlila, prečo vyzerajú tak, ako vyzerajú. Hlavným dôvodom je, že sú mi veľké. No to som zistila až dnes ráno, keď som mala veľkú chuť obliecť si ich. A ani skutočnosť, že nohavice č. 36 mi mierne padajú, moje (diabolské) chúťky na „korálové nohy“ nezastavil. Ďalším dôvodom je, že tie nohavice som mala oblečené počas celého dňa a keďže som v nich lietala hore-dolu (a nenosím v taške žehličku ako každý iná Superžena), majú trošku iné tvary, aké mali ráno. A verte mi, na mieste tých nohavíc vyzerám po celom dni oveľa horšie.