Ak by ste sa ma opýtali na moje tri najobľúbenejšie mestá Slovenska, Banská Štiavnica by bola nepochybne medzi nimi. Je to mesto, do ktorého sa nedá nezamilovať! Krásna vizuálom i bohatou históriou, zasadená do nádherných kopcov, ktoré sú pozostatkom (či výsledkom?) jednej z najväčších sopiek v Európe. Vedeli ste, že historické jadro mesta je od roku 1993 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO? Príbeh Štiavnice a ľudí, ktorí v nej žili či žijú, je dychberúci. Ak sa náhodou chystáte – alebo trebárs aj nechystáte – a chcete o nej vedieť čosi viac, odporúčam tento odkaz. Informácie sú veľmi atraktívne spracované a čítanie je to viac než zaujímavé. Ja som si niektoré veci pamätala zo školy či minulých návštev Štiavnice, no našla som tam aj pár „noviniek“, o ktorých som vôbec netušila.
My sme sa do Štiavnice vybrali dva týždne dozadu – mierne od štvrtka do soboty vypnúť a zrelaxovať. V jej uličkách sme už párkrát predtým boli, no tento raz sme pobudli dlhšie, než inokedy. Väčšinou sme totiž chodievali len „na otočku“, a síce sa dá v Štiavnici plnohodnotne vyblázniť aj počas jednodňového výletu, pri „víkendovke“ si ju človek o čosi viac vychutná.
Ubytovanie v romantickom baníckom domčeku
Ubytovanie som nám už tradične hľadala cez AirBnb. (Ak ešte nemáte účet, pokojne sa zaregistrujte cez tento odkaz – získate vďaka nemu zľavu $34 na prvú rezerváciu bývania.) V Štiavnici je pomerne široký výber pekných hotelov a penziónov, no ja mám pri takýchto cestách vždy o čosi radšej teplú „domácku“ atmosféru, ktorá je čo najviac autentická. Voľba padla na tradičný banícky domček neďaleko centra s nádhernou vaňou, množstvom kníh a záhradou.
Má samostatnú spálňu, obývačku prepojenú s druhým miestom na spanie, kuchyňu a krásnu veľkú kúpeľňu s práčkou a sušičkou. Je umiestnený v tichej úzkej uličke na kopci, ktorý sme počas našej návštevy vybehli snáď aj desaťkrát. Zaručené kardio a tréning nôh v jednom! Auto sme nechali o pár domov nižšie, kde bolo úplne v bezpečí. Domček je vhodný pokojne aj pre rodinu s deťmi, cítili sme sa v ňom ako doma a veľkou výhodou je určite záhrada. Bol tam slabý internet, čo je pre mňa osobne trochu nevýhoda, no aspoň sme na chvíľu vypli. Spoločnosť nám celý čas robila krásna sivá mačička od susedov, ktorá tam bola ako doma. 🙂
Inak, v hľadáčiku mám do budúcna ešte aj ForRest Glamping (tí mali v čase našej návštevy vybookované, tak snáď nabudúce), Nebo nad Štiavnicou a Sad nad Klingerom. Omrknite, možno vám niektoré zo spomínaných padne vhod.
Potulky za sladkým & raňajkami
V čase nášho príchodu sme mali pod mrakom, no hneď, ako sme si z auta vyložili veci a zložili ich v dome, pri západe slnka začalo prekukovať slniečko. Nahodili sme topánky a zbehli dole kopcom do centra na večeru. Prešli sme sa ulicou smerom dole a potom hore a popri tom zvažovali, kam zamierime. Keďže nám to naše zvažovanie pomerne trvalo, polovicu podnikov stihli zavrieť, takže okruh možností sa nám rapídne zúžil. 😀 Taký môj postreh – Štiavnica je počas týždňa (a mimo sezóny) až nápadne tichá. Možno za to môže aj aktuálna „koronová“ situácia, no množstvo podnikov a obchodov bolo zatvorených a prvý podvečer sme sa cítili ako v meste duchov. Na druhú stranu, mali sme ju takmer celú pre seba a mohli sme si ju vychutnať plnými dúškami.
Večeru sme si napokon dali v pizzerii Meštianska Pizza – not great, not terrible, celkom priemerná, no boli sme takí hladní, že nám vlastne aj veľmi chutila. 😀 Odtiaľ sme sa prešli do RUINBaru na Námestí Svätej Trojice a štrngli si Aperolom. Ak budete v Štivnici, určite ho nevynechajte! Je to prvý ruin bar na Slovensku vôbec a má skvelú atmosféru. Urobili ho krásne, drinky sú skvelé a obsluha veľmi príjemná. Už teraz sa teším, ako sa tam opäť niekedy zastavíme.
Druhý deň sme mali celý upršaný a ráno nám trvalo, kým sme sa vyhrabali z postele. Darmo, za zvuku dažďa za oknami sa spí najlepšie. Keďže nám však po desiatej už poriadne vyhladlo, bol najvyšší čas nájsť podnik pre naše raňajkové hodovanie. Pôvodný plán bola Stará Škola, bohužiaľ však nevyšiel. Podnik sa predáva a je aktuálne uzatvorený, takže sme museli vymyslieť náhradu. Zamierili sme teda cez cestu do Divnej Pani, ktorú sme navštívili už aj pri predchádzajúcom výlete v Štiavnici. Je to tam príjemné, jedlo a káva sú fajn.
Potom sme sa vybrali na potulky mestom. Celý čas nám padal do tváre jemný dážď, Štiavnica zahalená v hmle je snáď ešte magickejšia, než za normálnych okolností. Ulice sme prešli krížom-krážom. Viete, čo je na Štiavnici najúžasnejšie? Aj v prípade, že práve nemáte „chuť nič podniknúť“ a len sa prechádzate jej ulicami, úplne to stačí. Je taká…ja to označujem slovom „ľúbezná“!
Obed sme si dali v COBURGu a veľmi nám chutil. Určite odporúčam! Špeciálne miesto v mojom srdci však bude mať po tejto návšteve podnik Moja Marína. Výborné koláče, veľmi chutná káva, svieže limonády a ešte lepšie vafle! Tento podnik bol pre mňa v rámci našej návštevy (spolu s RUINBarom) najväčšia TOPka.
Marína & Banka lásky
Po obede a poobednej kávičke s koláčom sme zamierili do Banky Lásky, ktorá sa nachádza v dome, v ktorom kedysi žila Mária Pišlová – áno, tá z najdlhšej ľúbostnej básne na svete od Andreja Sládkoviča. Pre mňa osobne je Marína + Sládkovič a prepojenie s mestom veľmi šikovným ťahom, ktorý výborne buduje imidž mestu. Nehovoriac o tom, že Banka Lásky je naozaj nádherný projekt, ktorý sa oplatí vidieť minimálne raz v živote.
Vedeli ste, že v Banke Lásky môžete niekomu (alebo sebe) zakúpiť verš básne/objednať schránku, do ktorej si môže navždy uložiť niečo malé veľkosťou, no veľké významom? Je to napríklad skvelý darček pre novomanželov alebo k výročiu či narodeninám. Možno sa vám to bude hodiť ako odporúčanie na svadobný dar. 😉 Po Banke Lásky sme aj na záver druhého dňa nášho pobytu zamierili do RUINBaru, vychutnali si drinky a zamierili smerom do kopca k nášmu domčeku.
Posledný deň nás príjemne prekvapilo nádherné slnečné ráno. Check-out sme mali až o jedenástej, takže sme si ho náležite vychutnali. Potom sme naložili veci do auta a zbehli do mesta na raňajky.
Sused nám odporučil navštíviť BS streetfood, kde nám urobili chutné sendviče a panini, ktoré sme vzali pod pazuchu a zamierili s nimi do botanickej záhrady. Inak, nedá/nedalo sa tam platiť kartou, takže určite majte pri sebe hotovosť. Ak máte Tatrabanku, upozorňujem, že priamo v BS nie je ich bankomat. 😀 Nám sa stal taký menší trapasík – mali sme pri sebe iba pár drobných (keďže sme po ceste do BS platili pokutu :D) a vyšlo nám to na cent presne. Teda, nejakých 10 centov naviac som v peňaženke vyhrabala, ale bol to tuším najmenší tringelt, ktorý sme kedy nechali. Aj mi bolo trápne, ale všetci tam boli extrémne zlatí a nič si z toho nerobili. Slečna nám dokonca ešte aj načapovala limonádu, kým sme čakali. :O Takže sa im chcem aj takto verejne poďakovať za skvelý prístup a pri najbližšej návšteve sa určite opäť zastavíme (aj s dostatočným množstvom peňazí).
Štiavnicke skvosty
Štiavnický stratovulkán, prvá banícka vysoká škola, zlato pod nohami, romantické a pokojné tajchy, kalvária. Banská Štiavnica je nádherný zážitok pre malých aj veľkých. Či ste zaľúbený párik, energická ulietaná rodina, partia kamarátov alebo objaviteľ-samotár, každý si tú príde na svoje. Aj pri opakovanej návšteve je stále čo vidieť a pravdepodobnosť, že sa do tohto mesta a jeho okolia zaľúbite znova a znova, je viac než vysoká.
Tak čo, nabudúce sa vidíme?
Foto: Peter Antal & ja
Love, peace and travel
