Until we bleed

„Tonight the light of love is in your eyes
But will you love me tomorrow?“

Sometimes I am thinking about how it would be to get one more chance in life. To repeat a magic moment in life, to be able to change my decision, to be with someone who I miss or to erase bad memory. Fantasize how I would feel, if the tears would glisten in my eyes, or if I would laugh. Fantasize if the weather would be the same, or if I would be able to change it.

Often we realize what things mean for us only when we lose them forever.

————————————————

Niekedy rozmýšľam, aké by to bolo, dostať v živote šancu na viac. Zopakovať si jeden čarovný okamih v živote, mať možnosť zmeniť svoje rozhodnutie, stretnúť sa s niekým, kto mi chýba, vymazať spomienku, či sa len tak nečinne prizerať na svoje minulé činy. Fantazírujem, aké by som mala pocity, či by sa mi v očiach leskli slzy, alebo by som sa smiala. Fantazírujem, či by bolo rovnaké počasie ako vtedy, alebo by som si ho mohla dotvoriť sama. Svietilo by slnko, alebo by padal sneh? Bolo by to také, aké by som si to sama vysnívala? Napríklad by padali veľké snehové vločky a na ceste by bola námraza, z úst by sa mi pri výdychu valil kúdolček dymu, teplý dedkov kabát by ma hrial, sedela by som na lavičke a na nohách by som mala papučky z detstva, ktoré mi pripomínajú Vianoce u babky? A všetky krásne chvíle z čias, keď som mala päť a ešte nebolo po tom osudnom dni, by sa mi premietali pred očami? Možno by som vďaka tej šanci dokázala predísť udalostiam, ktoré sa stali potom. A všetko by bolo iné. Pri písaní tohto textu by mi slzy nestekali po lícach a pri spomienke na nich by som sa nemusela zakaždým pozerať k nebu, kde teraz sú. Mohla by som ich chodiť pozdravovať každý deň, dedko by sedel na stoličke a babka by mala určite niečo dobré navarené. Chýbajú mi. Škoda, že v živote tú šancu naozaj nedostávame.

Často si uvedomíme, čo pre nás veci znamenajú, až keď ich navždy stratíme.