.Stará Tržnica & gumáky

hunter-vv-trznica

Šťastie je relatívny pojem. Chvíľu ho máš a potom zrazu zmizne.

Stará Tržnica

Stará Tržnica a jej okolie sú pre mňa jedným z najkrajších a zároveň najsmutnejších miest v Bratislave. Pravidelne to v nej žije, stretávajú sa tu ľudia rôznych názorov, štýlu či veku a je vizuálne nádherná zvonku i zvnútra. Človek sa v nej cíti dobre a bezstarostne. Neďaleko pri fontáne sedí na lavičke skupinka bezdomovcov a vyškrabuje zvyšky jedla z vyhodených misiek. Kontrast, ktorý sa vytvára pri veľkých akciách konajúcich sa v tržnici, je obrovský. Prominentné osoby sa dovezú v taxíkoch vo svojom drahom pravom kožuchu a v nových značkových lakovkách, prosecco tečie prúdom a úsmev do kamery strieda úsmev do foťáku. Netrápi ich nič, len či ich príde moderátorka z Markízy dnes vyspovedať a či náhodou nemajú odlepený lak z nechtov. Po hodinke programu sa tvária otrávene a ak si ich náhodou nik nevšimol, je to tragédia.

Skupinka sediaca pred tržnicou sa na tento cirkus prizerá a smeje sa. Tešia sa z mála a ich hodnoty sú úplne niekde inde.

Bez domova

Je večer, niečo po deviatej, ideme cez Kamenné a míňame zhrbeného starčeka s roztrhanou igelitkou o paličke. Ledva kráča a hýbe sa, ale nevzdáva to. Necítiť z neho alkohol, je triezvy. Jediné jeho nešťastie je to, že je starý. Šance na opätovné zaradenie sa do spoločnosti? Nula celá nula. Druhý deň ho stretávame opäť. Kráčame cez prechod smerom k SNPčku, ujo vyberá z koša takmer prázdnu krabicu od džúsu a snaží sa dopiť tie posledné kvapky. Stíska mi srdce. Najradšej by som ho chytila za ruku, zobrala domov, uvarila mu polievku a pripravila kreslo s dekou. Ale nemôžem. Nestíham mu totiž ani doniesť fľašku džúsu z Lidlu oproti, lebo Peter ma ťahá preč a prevracia nado mnou oči. Vraj si za to môže sám a nemám byť precitlivená. Protestujem a viem, že to tak nie je!

Najhoršie však na tom je, že takýmto ľuďom nedokážem pomôcť. A nedokážete to ani Vy, lebo sa jednoducho niekde v systéme stala chyba a aj keby sme spoločne zozbierali všetky peniaze, čo máme, stále by to bolo málo. Ale nie preto, že ľudia, ktorí ich potrebujú, by boli „hamižní“! Oni si vystačia s málom a sú vďační za každú pomoc. Len niekto tam „hore“ stále nemá dosť a tak končia ľudia na ulici znovu a znovu.

Sám a bez domova

Ak by som mala opísať môj najväčší životný strach, bol by to práve tento- že ostanem sama a na ulici. Veľa ľudí sa pri téme „bezdomovci“ len uškrnie a mávne rukou: „Veď si za to môžu sami, ožrani!“ No skúste sa niekedy opýtať človeka bez domova, prečo ho nemá. Možno budete prekvapení, akú odpoveď dostanete. Ja som si v tohtomesačnom čísle NOTA BENE prečítala niekoľko silných príbehov, z ktorých behá mráz po chrbte. A verte mi, na ulici môžete skončiť kvôli úplnej banalite…

Neznášam politiku a neznášam všetky veci okolo nej, pretože nikdy v nej nie je správna odpoveď a ľudia sa kvôli nej rozdelia na niekoľko táborov. Úplne najhoršie na tej našej slovenskej politike je to, že sa jej nedá veriť a niekedy ani rozumieť. Ľudia bez domova sú veľmi citlivá téma. Citlivá, bolestná a najmä, málo riešená. Videli ste, že by ju niekto z politikov mal záujem niekedy riešiť? Ani neviem, prečo som ju dnes načrtla, je to ťažká téma a na módny blog sa vôbec nehodí. Ale je to život a mňa to práve teraz (teda, nie len teraz, už dlhšie) trápi. A možno som sa len potrebovala vypísať, neviem…

Isté však je, že by som Vás chcela poprosiť, aby ste boli viac tolerantní. Nie len k ľuďom bez domova, tak všeobecne. Aby ste sa zamysleli nad tým, ako sa k iným ľuďom správate a či ich Vaše slová a konanie nemôže zraniť. Buďte k sebe dobrí, pomáhajte si a ak sa Vám niekto nepáči, nemáte ho rád, jednoducho si ho nevšímajte. Spravíte tým menej škody.

Outfit

Tak sa teda konečne po niekoľkých mierne depresívnych slovách dostávam k outfitu. (: Kombinácia sivej, modrej a červenej patrí počas jesene k mojim obľúbeným. Celkovo, tento outfit je pre mňa asi jeden z naj, čo sa tejto sezóny týka. Vlna na sukni a nadkolienkach perfektne zahreje, takže sa ani počas sychravých dní nemusím báť chladu. Gumáky Hunter sú novým prírastkom a zbožňujem, aké su variabilné. Bála som sa, že sa mi v nich bude príliš potiť noha, lebo tak to v gumákoch zvyčajne býva, no ostala som príjemne prekvapená! Sú pohodlné a aj sa v nich dobre kráča. Na nohe „neblembajú“ a všetko sedí tak, ako má.  Tento „dekošál“ asi uvidíte pomerne často, keďže ho mám naozaj veľmi rada a zatiaľ ho mám len v tejto a čierno-bielej kombinácii. Musím si tento rok dokúpiť nejaký nový, nech sa nezbláznim z toho, ako často ho nosím. (:

O fotky sa dnes postaral Vladko Vojtela za asistencie Simonky Šínovej a ja sa veľmi teším na naše ďalšie spoločné fotenie, pretože sú to úžasní mladí ľudia, ktorí sú nesmierne šikovní!

hunter-vv-trznica4 dsc_2137 hunter-vv-trznica3 dsc_2116 hunter-vv-trznica6 dsc_2236 hunter-vv-trznica2 dsc_2178 hunter-vv-trznica5 dsc_2130dsc_2214

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Vladimír Vojtela

Gumáky: HUNTER // Office Shoes, Nadkolienky: Lidl, Pančuchy: Bepon, Sukňa: Second-hand // H&M, Blúzka: H&M, Sako: Mango, Šál: Primark, Klobúk: House (stará kolekcia), Rukavice: Orsay (stará kolekcia), Hodinky: Daniel Wellington, Kabelka: H&M

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • MILUJEM tvoj blog! Nie je to len bezduché ukazovanie drahých outfitov, ale stále niečo, čo človeka inšpiruje a nad čím sa môže zamyslieť. Prajem veľa šťastia aj naďalej 🙂

  • So slzami v očiach píšem tento komentár, lebo ma tvoje vety chytili za srdce. Zakaždým keď idem okolo bezdomovca a vidím, že to nie je ten typ, čo majetok prepil je mi do plaču. Poznám pár ľudí bez domova, ktorí sa ocitli na ulici nie kvôli sebe, ale kvôli „systému“ tejto spoločnosti a dokonca aj kvôli vlastným príbuzným či známym, ktorí ich obrali o všetko. Snažím sa im prispieť aspoň tým málom čo ako študentka mám a ten pohľad plný vďaky keď im prispejem, alebo kúpim jedlo je na nezaplatenie ! Obzvlášť teraz, keď ide zima a vianoce šetrím si peniaze, aby som im pomohla v tomto, pre nich najťažšom období.
    No rozpísala som sa ti tu, prepáč, ale nedalo mi 🙂 A outfit ako vždy krásny 🙂

  • Jedným z dôvodov, prečo čítam tento blog, je aj tvoj svetonázor, empatia a zdravý sedliacky rozum, ktorý ti nechýba. Aj mojím najväčším strachom je to, že skončím na ulici, chorá a bezmocná. že aj keby som sa veľmi snažila, tak by sa mi nepodarilo nájsť si zamestnanie, splatiť dlhy alebo nájsť niekoho, kto by mi vedel pomôcť. Je to bezútešná situácia, v ktorej sa nachádza podľa mňa čím ďalej tým viac ľudí. Nemusia to byť len bezdomovci. často sú to aj matky s malými deťmi- samoživiteľky, týrané ženy, ťažko chorí ľudia, ktorí musia vyžiť z invalidného dôchodku či dôchodcovia, ktorí prežívajú zo dňa na deň bez vidiny lepšieho života.
    Kedysi dávno som odsudzovala moju mamu, ktorá vždy každému bezdomovcovi dala pár eur, no časom som si uvedomila, že skutočne nie každý človek, ktorý sa ocitne v existenčnej kríze musí byť zo zásady alkoholik, gambler alebo feťák. Som rada, že si aj ty kupuješ Nota bene, priznajme si, je to jeden zmála časopisov, ktoré sa vôbec dajú čítať a rozoberá skutočné problémy, nie to, ako si udržať chlapa alebo schudnúť 20 kíl za 5 dní. Máš môj obdiv. čo sa týka outfitov, veľmi sa mi páči ich farebnosť, hravosť a veselosť.