.SOM & iný príbeh o mne

Som neznesiteľná, tvrdohlavá a náladová. Nie vždy, len občas, ale vždy to stojí za to. Mám rada ticho a ľudí, ktorí vedia odhadnúť, kedy je vhodné. V spoločnosti rozprávam málo, no veľmi rada počúvam. Celkovo som taká „bútľavá vŕba“, ktorá dokáže nasať cudzie problémy, trápenia, ale aj radosti a nadšenie. Pri „svojich“ mám však rečí ako koza bobkov. Pozorujem ľudí, analyzujem, všímam si. Viem presne odhadnúť povahu a správanie človeka po pár minútach rozhovoru, naučila som sa, komu môžem veriť a komu môžem povedať len toľko, koľko si situácia vyžaduje. Som ambiciózna a veci, do ktorých sa pustím, dokončím. Pokiaľ ma bavia, sú na tisíc percent. Ak ma nebavia, dokončím ich len z princípu.

.som

Niekedy som prehnane skromná a nenávidím, keď ma niekto vyzve: „No povedz o sebe niečo“. Nikdy neviem, čo mám povedať. Musím sa naučiť hovoriť nie. Najmä ľuďom, ktorí si moje áno nezaslúžia. Rada vysávam, neznášam utieranie prachu a dlhé nákupy. Vraj vyzerám staro. To tie kruhy pod očami, že? 😀 (Srandujem. Mám pocit, že mám takého toho vnútorného umrnčaného starčeka v mladom tele.)

Som večne hladná. Teda, nie úplne. Milujem jedlo. Ale vždy zjem strašne málo a každý ma za to karhá. Degustačné menu však zjem do poslednej odrobinky, aj keby som mala prasknúť. Nemôžem si totiž nechať niečo ujsť! S týmto mám inak zásadný problém všeobecne. Mám pocit, že musím byť všade, nesmiem nič zmeškať, aby mi nič neušlo a svet bezo mňa nedokáže fungovať. Dokáže, samozrejme, že áno. A ja to viem! Len mi to aj tak nedá. A přitom taková blbost…

.príbeh o mne

Viem si zo seba spraviť srandu. Mám dvojitú bradu, krivú nosnú prepážku a ľavý profil lepší než ten pravý. Z pravej strany mám špicatý nos a divné obočie. Som sarkastická, cynická či melancholická. Podľa nálady. Mám zmysel pre čierny, primitívny aj sofistikovaný humor. Ak by ste so mnou chceli flirtovať, môžete to skúsiť s iróniou. To ma celkom baví. Rada skúšam nové veci a milujem adrenalín. Zbožňujem šoférovanie, auto, rýchlosť. Vodu, slnko, tanec. Niekedy si v hlave „spievam“ a predstavujem si, že som vo videoklipe. Keď som bola malá, špárala som si v nose a šušne som lepila pod posteľ. (Prepáč, mami!) Už to nerobím, aby ste si nemysleli…

Čo bolo včera, je pre mňa história. Všetko si však pamätám do posledného detailu. Výčitky a aférky, to je kapitola samá o sebe. Tie ostávajú v mojej pamäti dlhodobo a dokážem nimi ľudí „trestať“ aj niekoľko rokov. Nie naschvál, väčšinou len zo srandy podpichujem, až to dopadne tak, že sa niekto urazí. Nemám rada, keď niekto súdi knihu podľa obalu a snažím sa tomu vyhýbať aj ja sama. Priznávam, nie vždy sa mi to podarí. Na priecestí zatváram oči (pokiaľ teda nie som za volantom), mám traumu z detstva, keď sme sa s ockom zasekli na koľajniciach medzi závorami a tie sa už nechceli zdvihnúť. Pár sekúnd po tom, čo sme odtiaľ odfrčali, nás „lízol“ vlak.

Zbožňujem koláče! Cvičím (s činkami, celkom ťažkými…), aby som ich mohla jesť stále viac a viac. (Žartujem. Pohyb ma celkovo baví.) Milujem priestory s množstvom svetla a kvety. Mám slabosť pre dobré vône, som od prírody zodpovedná a väčšinou sa snažím to, čo sa mi nepáči, ignorovať. Nemám rada tmu. Teda, samotná tma a noc ma fascinujú, ale bojím sa, keď som večer či v noci doma sama. Keď som bola menšia, pred spaním som kontrolovala, či nie sú pod posteľou a nad skriňou strašidlá. Dnes to už nepraktizujem, keďže viem, že jedinými strašidlami v živote sú ľudia.

A vôbec, každým dňom sa učím, ako byť lepším človekom.