Tento článok vznikol v spolupráci s Robel.
Ak by ste sa ma pred 15 rokmi opýtali, aká je moja vysnívaná topánka, bez zaváhania by som odpovedala, že ikonická lodička s červenou podrážkou od dizajnéra Christiana Louboutina. Jej fotky som mala ako tínedžerka vo všetkých priečinkoch s inšpiráciami. Páčila sa mi jej dramatickosť, zmyselnosť a tiež skutočnosť, že každú ženu, ktorá si ju obula, premenila na femme fatale. Neraz som si predstavovala, ako ju raz budem nosiť aj ja a nevedela som sa dočkať momentu, kedy začnem zarábať, aby som si ju mohla dopriať.
Dnes mám takmer tridsať a hriešne podpätky od Christiana nikde. Niežeby som medzičasom nezačala zarábať, práve naopak, začala a hádam, že práve to bol ten problém. Akonáhle som spoznala hodnotu peňazí, najmä čas a komfort, ktorý musím obetovať, aby som nejaké zarobila, už sa mi lesk tej podrážky nezdal taký lákavý. A obzvlášť, keď sa po pár krokoch ešte aj ošúcha. Vraj sú to topánky šité na červený koberec. Nuž, bratislavské chodníky by im asi neulahodili!
A, ak mám byť úprimná, dnes ma tá výška podpätku desí. 😀 Rokmi sa moja optika poupravila a femme fatale už nie je len o vysokej topánke. Samozrejme, ihlička vie celkový efekt umocniť, no zmyselnosť žien vnímam najmä cez ich vyžarovanie. A to dokáže rozsvietiť celú miestnosť aj v prípade, že má dáma obuté tenisky či iné pohodlné topánky.
Keď už som pri tom pohodlí, spolu s kvalitou sú to pre mňa dve najdôležitejšie kritéria pri výbere topánok. V období Christiana (a tým pádom aj v začiatkoch tohto blogu) som riešila iba to, ako topánka vyzerá a či je dostatočne „wow“. Nezáležalo mi na tom, či sa mi v nej bude dobre chodiť. S vekom (a skúsenosťami) však, našťastie, prišiel i zdravý úsudok. Dnes nakupujem obuv s ohľadom na to, kde (a ako) sa pohybujem a koľko v nej musím prejsť. Samozrejme, stále mi záleží na tom, aby vyzerala dobre, no už som sa naučila odhadnúť, v ktorých modeloch, u akých značiek a v ktorých predajniach získam to najlepšie z oboch svetov. Dnes už predsa pohodlie nemusí uberať topánke na kráse. 🙂
Dôležitým kritériom je pre mňa aj materiál, respektíve konštrukcia topánky. Pred rokmi by som neverila, že to bude pre mňa tak veľmi podstatné, no dnes si všímam, akú má topánka podrážku, ako je vysoká alebo nízka, či lemuje topánku a ako chráni špičku. (Občas šmatlem, čo vám budem hovoriť.) V zime si všímam, či má drážky, respektíve protišmykovú úpravu a často úpenlivo premýšľam, ako sa bude daná topánka správať na snehu. Zateplené čižmy, v ktorých sa nešmýka a ešte aj dobre vyzerajú, sú taký malý jackpot.
Uprednostňujem kožené topánky, pretože sa dajú pomerne jednoducho opraviť a zub času ich síce jemne nakúsne, no neohlodá ako v prípade syntetiky. Ak si kupujem podpätky, dôkladne skúmam sklon a opakovane topánky skúšam a prechádzam sa v nich. Nepohodlie už netolerujem. A najmä – omnoho radšej si dnes kupujem topánky, ktoré sú dizajnovo nadčasové, než najnovší výstrelok módy, ktorý je po roku nenositeľný – z hľadiska trendov i kvality. Raz darmo, trendy sú prchavé (rovnako ako niektoré sny), no komfort je večný! A aj vďaka nemu môžete mať neraz topánky, ktoré vám vydržia trebárs aj pol života.
Pred nejakým časom som bola súčasťou fotenia, kde sme tiež zvečnili niekoľko párov kvalitných a pohodlných topánok. Fotili sme s mojou najšikovnejšou Nat Jakubcovou modely značky ETIMEĒ, ktorú zakúpite exkluzívne u slovenského predajcu obuvi Robel. Práve to je adresa, ktorú vám určite odporúčam, ak hľadáte topánky, ktoré za to stoja. 😉 A výhodou je, že ich predajne nájdete v mnohých mestách naprieč Slovenskom, takže si ich môžete pohodlne odskúšať, ochytať a rozhodnúť sa pre tie, ktoré vám sadnú ako uliate.
FOTO: Natália Jakubcová
Love, peace and fashion
