.slnko v tvári & pruhované šaty

Prišli mi na účet peniaze a prvé, čo mi napadlo: „Tak málo?“ Je neskutočné, ako sa v priebehu pár rokov zmenilo to, ako vnímam peniaze, to, ako s nimi narábam a to, po čom túžim. Kým som si nemusela zarábať sama, svet bol gombička. Nemala som tušenie, koľko stojí klasický nákup v obchode, aký drahý je benzín alebo čo všetko obnášajú náklady na bývanie. Mala som ten svoj ružový svet, v ktorom sa všetko zaplatilo „samo“. Nie, nebola som rozmaznaná (možno trochu) a myslím, že som nikdy príliš neotravovala, že chcem to a hento. No mamina mi nikdy nepovedala nie, keď som ju o niečo poprosila a celkovo som si hodnotu peňazí neuvedomovala. Dnes si už každé euro vážim omnoho viac a s odstupom času vidím, aké zázraky dokázali naši aj v časoch, kedy sme to doma s financiami nemali dokonalé. Vtedy som veľmi nevnímala, koľko čo stojí a nemala som poňatia o tom, aká je reálna hodnota peňazí – v zmysle, koľko človek musí „makať“ a snažiť sa, aby sa k nim reálne dostal. A tiež som nevnímala to, ako rýchlo dokážu zmiznúť a ako rýchlo sa dá 30 hodín práce minúť za 30 sekúnd. To vidím dnes celkom jasne…

„rich bitch„

Pamätám si, keď som bola menšia a mala som sto korún, cítila som sa ako najbohatší človek na planéte. Na školskom výlete som si za toto bohatstvo kúpila sladkosti, pitie, zmrzlinu, náhrdelník, mamičke nejakú „haraburdu“ ako suvenír a ešte mi aj päťdesiat korún ostalo. Dnes, keď mám tri eurá, mám v podstate jedno veľké nič. Kúpim si z toho kávu a spiatočný lístok na električku so študentskou zľavou a aj to mi ešte desať centov chýba, aby som to všetko zaplatila…

Po príchode na vysokú školu som sa rozhodla, že sa budem snažiť čo najviac, aby som bola od rodičov finančne nezávislá. Naši mi pomáhajú s platením bývania, na všetko ostatné som si však chcela zarobiť sama. Prvé mesiace či rok to šlo pomalšie, no hneď pri prvej výplate som môj postoj k peniazom zmenila. Zrazu som začala intenzívnejšie vnímať, že koľko, doprčíc, ten syr stojí a prečo je to ovocie také drahé! Nehovoriac o tom, že som si dvakrát v obchode so šatami rozmyslela, či tie džínsy naozaj potrebujem alebo tých tridsať eur miniem radšej na dobré jedlo.

V roku 2019 to bude desať rokov, čo pracujeme s eurom. Možno som divná, ale ešte stále mám diagnózu, že všetky sumy prepočítavam na slovenské koruny. Nie preto, že by to bolo nutné, skôr si tak sama pre seba hovorím: „Wow, v slovenských korunách by to stálo 45 000, to by som si dvakrát rozmyslela a pravdepodobne by som za to také peniaze nedala.“ A pritom si poviem, že dovolenka za 1 500 eur nie je úplne najdrahšia…

V hlavnej úlohe: pruhované šaty

Dnes u mňa vyhrala jednoduchosť v podobe pruhovaných šiat, ktoré mi prirástli k srdcu. Základný kúsok, ktorý si rozumie s podpätkami aj teniskami mi učaroval natoľko, že ho nosím už niekoľko týždňov vkuse. Neprehliadnuteľný a zaujímavý strih týchto šiat ma nesmierne fascinuje a cítim sa v nich tak komfortne! Vďaka vzdušnej sukni a odhaleným ramenám sú na leto ideálne. Ja som ich tento raz skombinovala s koženou bundou, hnedou vintage kabelkou a lodičkami, keďže to bol jeden z tých dní, kedy nebolo najteplejšie. Teraz to už však (dúfam) nehrozí a najbližšie k nim pridám na nohy sandálky a na hlavu veľký slamený klobúk!

So slnkom v tvári ma tieto dni bavia stále viac a viac. Ráno sa vstáva z postele ľahšie, robota mi ide od ruky a všetko zvládam robiť akosi automaticky a bez „frflania“. Leto má na mňa zatiaľ len dobrý vplyv…

Prajem pekný víkend, čoskoro sa opäť ozvem!