Celý svoj doterajší život si hovorím, že nebudem striktná ako moja mamina. Je to skvelá žena. Viac než skvelá. Ľúbim ju celým svojím srdcom, je pre mňa vzorom a obdivujem ju. No boli chvíle, najmä v puberte, kedy ma šlo z jej zásadovosti a veliteľskej povahy roztrhnúť. Nad všetkým musela (či musí) mať kontrolu, neustále musí byť všade poriadok a vankúše v poradí, v ktorom ich uložila ona. Toto sa musí tak, toto hentak. Daj si to do dózy, nechoď mi s mokrými nohami po dlážke, umy to, nenechávaj tú misku na stole, daj si do tej topánky vložku, šunka je v prvej poličke, jogurty v druhej, nechoď v tých mokrých veciach do bytu…
Príkazy, zákazy, pripomienky. Keď som bola mladšia, iritovalo ma to a zaprisahávala som sa, že taká nikdy nebudem! Ako starnem, zisťujem, že všetko, čo ma týmto „komandovaním“ naučila, sa mi v živote nesmierne hodí a veci robím presne tak, ako aj ona. (Samozrejme, pokiaľ nie som doma vo Svite. Vtedy nerobím nič, respektíve robím minimum a užívam si, že som opäť na chvíľku dieťaťom.) Musím mať upratané, všetko potriedené a na svojom mieste. Keď ustiela posteľ Peter či vykladá nákup do chladničky, aj tak ho od toho vyženiem a spravím si všetko sama, pretože to musím mať podľa seba a tak, ako som zvyknutá. Čas od času ho dokonca napomínam a vtedy si vždy spomeniem na maminu. Darmo, niektoré veci veľmi neovplyvníme. Napokon, všetko je na poriadku, moja duša tiež, tak čo viac treba?
Práve sedím v aute a smerujem po niekoľkých týždňoch domov do Svitu. takže si túto našu „veliteľku“ najbližšie dni určite užijem. 🙂 Teším sa, veľmi. Minulý týždeň som mala veľmi náročný a ubehaný a tieto tri dni od víkendu zbehli ako voda, takže sa neviem dočkať, ako „vypnem“. Predsa, pod Tatrami mi čas ubieha o trošku pomalšie a najmä, býva mi veselšie. Keď som cez týždeň v Bratislave sama, od rána do večera som na nohách a večer padám do postele v polospánku. Doma mám na všetko viac času a vždy mi niekto robí spoločnosť.
Slnečno, miestami piknik
Predminulý víkend sme si s Peťkom spravili piknik. Myslím, že to bolo moje prvé „piknikovanie“ vôbec! A nebolo hocijaké, pretože sme sa vybrali na najčarovnejšie miesto, aké som za posledné mesiace videla – do mestečka Rust, ktoré je od Bratislavy vzdialené necelú hodinku autom. Zbalila som košík, deku a fľašu nealko sektu a odfrčali sme. Petrovi sa najskôr vôbec nechcelo a snažil sa ma presvedčiť, či náš (alebo môj?) plán neprehodnotíme, no myslím, že aj on bol napokon rád, že sa mu nepodarilo presvedčiť ma. Mestečko a okolie majú neskutočnú atmosféru a ja som nechápala, ako je možné, že sme ho objavili až teraz. Pritom je „len“ cez vodu od môjho obľúbeného majákového Podersdorfu. Celkový zážitok umocnilo aj slnečné teplé počasie, ktoré sme mali po celý deň, no verím, že Rust musí byť nádherný za každého počasia.
Je to najmenšie štatutárne mesto Rakúska a leží na brehu Neziderského jazera. Okrem krásnych domčekov, kaviarní či reštaurácií v jednotlivých dvoroch, je tu prístup priamo k jazeru a tiež obrovské pásma chráneného rákosia. Práve v ňom sú postavené malé „chatky“, ktoré slúžia ako víkendové domčeky, na ubytovanie hostí alebo ako „lodenice“. Mesto je obklopené krásnymi vinicami a cestami, ktoré sú ideálne na bicyklovanie. Až mi bolo ľúto, že my žiadne bicykle po ruke nemáme! Dali sme si jahody, zjedli chlebíky a mrkvu s jabĺčkom, ktoré som doma nastrúhala a cítila som sa ako vo filme. Ak rozmýšľate, čo budete robiť cez víkend a ste z okolia Bratislavy, určite si Rust pridajte na zoznam.
Obľúbené šaty
Viem, slovom „obľúbené“ označujem snáď každé druhé šaty, ktoré mám na sebe. No neviem si pomôcť, tieto sú naozaj láska! Počas týchto príjemných teplých dni padli viac než vhod – sú vzdušné, cítim sa v nich žensky a ľahko sa kombinujú. Pár dní pred výletom som ich mala v kombinácii s lodičkami a v deň výletu som k nim šupla ružové mokasíny – spoľahlivo fungujú obe verzie. Kabát, koženka či denimová bunda, so všetkým spomínaným vyzerajú dobre. Sú elastické, veľmi pohodlné a na tele sedia bez toho, aby sa niekam posúvali či vyhŕňali.
Dnešný outfit som ladila do „nude“ odtieňov – biela, krémová a pudrovo ružová sú u mňa už dlhodobo naj a keby som mohla, pravdepodobne chodím len v týchto farbách. No musím uznať, že nie sú veľmi praktické. Obzvlášť pri mojom štastí, keďže sa mi podarí v svetlých veciach vždy zašpiniť. Kabelku ste na blogu už videli, tak len pripomínam, že je to slovenský dizajn a na želanie mi ju vytvorili šikovné dievčence z Mon Art. 🙂 Kabát som kupovala tuším ešte pri mojej prvej návšteve NYC, čo budú toto leto už štyri roky a stále je v bezchybnom stave! Myslím, že mi v šatníku vydrží minimálne raz toľko, keďže je tá jar čoraz teplejšia a ja ho poriadne ani nestihnem vynosiť.
To je odo mňa dnes všetko, prajem vám pekný stred týždňa!
Foto: Peter Antal
Topánky: Geox, Šaty: Chicwish (k dispozícii online v tomto odkaze), Kabelka: Mon Art Bags, Kabát: Zara, Náušnice: Petra Toth, Náramky: Violetta Blues, Prstienky: Pandora, Okuliare: Miu Miu // Eyerim, Hodinky: Daniel Wellington
Love, peace and fashion
