škola života.

„Chcete po mně, abych mluvil.

Nahlas.

Precizně vyslovoval,

jako mamlas.

Všechno, co na duši mám,

teď zahraju vám,

klidně ánfas.

Figurka bez mozečku.

Nevím, kde udělat tečku.

Falešnou intonací

zkazíš všechnu práci,

blbečku.

Aha!

Všechny emoce jsou vnější.

Těžko uvěří ti divák.

Musíš být uvolněnější,

přirozenější,

ne jinak.“

Klus

Ak by som mala povedať, kto ma v poslednej dobe z „domácej“ hudobnej scény chytil za srdce najviac, určite by zaznelo meno Tomáš Klus. Viem, je tu už dlhšie, no ja som ho objavila len niekedy začiatkom tohtoročnej zimy vďaka koncertu, ktorý som premeškala a ktorý bol tak ospevovaný. Odvtedy ho počúvam často. Je to boh. Jeho texty sú básne, to, ako hrá na gitaru, ide mimo moje chápanie, jeho prejav a nonšalantnosť, s akou spieva, sú niečo neuveriteľné. Iskra v oku a fakt, že na „cédečku“ v piesni vždy zreteľne počuť, ako sa pri spievaní tvári, sú ďalšie dôvody, prečo ho tak zbožňujem.

„Doma“ máme ešte jedného autora, u ktorého mi naskakujú zimomriavky ako pri Klusovi. Je ním Müller. Takisto prepracované texty, ktoré hovoria niečo viac, než si na prvé počutie myslíme a hlas, ktorý ma zalieva pokojom.

Máte svojho obľúbenca na domácej scéne?

Dnes jednoduchý outfit s dvoma základnými farbami, bielou a čiernou, doplnený o ružové doplnky. Tak nejako sa v poslednej dobe zaužívalo, že topánky a kabelka nemusia ladiť, no ja sa comba kabelka+topánky v rovnakej či podobnej farbe, veľmi rada držím. (Pokiaľ je to vďaka „zásobám“ v skrini možné.)

Vychutnávajte si leto.