Skeleton

Enjoy the second part of photos from Boris.

 ———————————-

Druhá časť fotiek od Borisa a trochu nostalgie v podobe článku z minulého roku.

„V dokonalom svete sa ráno zobudím okolo deviatej, pozriem sa do zrkadla, usmejem sa a s pocitom, že sa podobám na Cintiu Dicker, si odchádzam pripraviť svoje kráľovské a zdravé raňajky. Postavím sa pred svoj obrovský šatník a vyberiem outfit pre dnešný deň.
Neskôr idem na Pilates, kde sa stretnem so svojimi najlepšími priateľkami, pokecáme o všetkom možnom, spevníme zadočky a keď sa vrátim domov, hodím sa do vane, vypijem pohár čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy, spravím si dokonalý make-up, vlasy zopnem do copu, pretože za 15 minút mám byť u kaderníčky, s ktorou, ako každý deň, „prevedieme“ náš ranný rituál umývania a tvarovania účesu. Po odchode z kaderníctva sa cítim ako znovuzrodená. Nasadnem do svojej Audi TT vo farbe slonovinovej kosti a „utekám“ oprášiť svojho miláčika- MasterCard World Signia -. Okolo tretej si spomeniem, že mám dnes ešte fotenie, takže sa vrátim domov, kde zmením svoj outfit. (Nemôžem byť predsa viac ako 8 hodín v tom istom outfite- čo by nato povedali ľudia?) Odchádzam na fotenie, kde ma čaká tým skvelých ľudí, s ktorými je radosť pracovať. Skončíme okolo desiatej, photoshoot sa čo najskôr zdokonalí a hneď sa posiela do Marie Claire, Elle či Vogue. O jedenástej si líham do svojej obrej postele a zaspím sladkým spánkom, spokojná so sebou samou. Mimochodom, už som spomínala, že som úspešná modelka?

V mojom svete ma budík zobudí o 6:20 am. S ťažkosťami otváram oči a „vytrepem“ sa z postele. Do zrkadla sa radšej nepozriem, pretože by určite pod ťarchou mojej ohavnosti prasklo. Raňajky mám zjedené v priemere za tri minúty, utekám do kúpeľne, kde sa poumývam a trošku učešem (poriadne česanie príde na rad až ku koncu). Vybehnem na poschodie, kde mám svoju izbu a šatník. Medzi týmito dvoma miestnosťami sa pohybujem asi tak 20 minút, kým som spokojná s tým, čo mám na sebe. Schmatnem tašku a kým sa dostanem dolu do jedálne, tak sa asi ešte 7-krát vrátim, pretože si stále niečo zabudnem. Odchádzam do kúpeľne, kde sa konečne učešem, zbalím si desiatu a odchádzam do školy. Cesta trvá 10-15 minút. Keď prídem, do zvonenie je asi 7 minút, čo stačí na to, aby som našla správnu triedu, v ktorej sa vyučuje, prezula sa a preopakovala si učivo. (Som dobrá, nie?) :)) Predo mnou je asi tak 6 hodín stresu, nudy, stresu, nudy a desiatovej prestávky + obed. Keď sa tento kolotoč skončí, volám mamine či ocinovi, aby nás prišiel zobrať. (-Ja a môj brat-) O tretej prídem domov, zhodím tašku, niečo sa naučím a ani sa nenazdám, je 16:45 a ja odchádzam na tanečný tréning. Keď sa vrátim, je sedem, som spotená, mám mokré vlasy a najradšej by som si ľahla a spala. Avšak, učenia je ešte stále mnoho, tak sa mu budem musieť či chcem, alebo nie, poddať. Po tom, čo sa naučím, ešte popozerám vaše blogy a idem sa osprchovať. O pol jedenástej si konečne líham do postele a pol hodinu mi trvá, kým zaspím, pretože si opakujem všetko učivo, ktoré ma druhý deň čaká. Už viem, že to bude ďalší náročný deň.
 No mám svoj život rada, pretože som obklopená skvelými ľuďmi a láskou. :)“

Je úžasné, ako sa človek časom učí a vyvíja. Dnes by som už tento text napísala úplne inak. A samozrejme, veľa vecí by taktiež bolo inak. Aj v tom dokonalom svete.

Love, peace and fashion Ivanka