ružové okuliare a naše dokonalé svety.

Veci zvyknú strácať na význame. A asi ani nejde tak o tie veci, ako o ľudí, ktorí tieto veci tvoria či robia. Nie raz som sa presvedčila o tom, že to, čo platilo včera, dnes akosi zaostáva a zajtra upadne do zabudnutia. Postupom času sa ružové okuliare zošúchajú, lebo to už dnes nie je to, čo to bývalo. Je na nich nálepka Made in China a pochádzajú z pásovej výroby, kde sa vyrábajú milióny ďalších, rovnako nekvalitných napodobením dokonalého sveta s tenkou vrstvou ružovej navrchu. Predávajú sa v nevkusnej zlatej krabičke, ktorá má navodzovať čarovnú atmosféru a zároveň slúži ako očný klam. Láka ľudí do dokonalého sveta, ktorý vydrží večne. Ale nie, ten dokonalý svet sa nedá kúpiť…

No to dnes už ľudia nechápu. Chcú byť vo všetkom prví, chcú vlastniť „vychytávky“ a ísť s dobou. A nezáleží im na tom, čo kupujú. Veď im ide len o dočasné uspokojenie. Čo na tom, že si kúpia „šmejdový“ dokonalý svet v podobe ružových okuliarov, ktorí svetom vlastne ani nie je.

Ale ja dnes viem, že ten sa nedá kúpiť. Ja to viem vlastne celý život, len z času na čas na to zabúdam.

Veď viete, ten dokonalý svet si musíte spraviť. A nikdy nie je neskoro zahodiť tie napodobeniny do koša a začať odznova bez nich.

Tvárim sa dôležito. Ale to len preto, že mám Armani-ho.

Nikdy som neverila, že raz jedného budem mať. (Ďakujem, Maminka. :* )

Na saku, konkrétne. Pravda, v tejto kombinácii vyzerám ako pani sekretárka, jeden mladý muž mi dokonca začal na ulici vykať, ale nedbám. Hlavné je, že mi taška, topánky a top ladia (ako-tak) farebne ku sebe a obľúbená „ceruzková“ sukňa mi dáva možnosť behať po meste a nezavadzia pri skúšaní pri sekáčových lovoch…