.po taliansky & Italia Pleasure

V živote sú momenty, kedy si človek povie, že to naozaj stojí za to. Akákoľvek snaha, obeta, tvrdá práca. Akékoľvek ciele, sny a životné cesty. Niekedy nemáme silu robiť veci ďalej či veriť niekoho slovám, no naopak, sú chvíle, v ktorých človek pochopí, na ktorých ľuďoch naozaj záleží a čomu sa oplatí venovať čas. Nechcem vyznieť príliš idealisticky, no posledné dva dni boli pre mňa naozaj krásne. Polo pracovné, polo pohodové, slnečné a plné pekných emócií. Neviem, čím to je – či sú ľudia tým slnkom nejakí milší alebo mám ja väčšiu vnútornú pohodu. Možno je to kombinácia oboch a možno je v tom úplne niečo iné. No som veľmi šťastná…

V pracovnom aj osobnom živote. Viete, taká spokojná a vyrovnaná. A stávajú sa mi v posledných dňoch také pekné veci a milé stretnutia! Predvčerom sme si s jednou slečnou vzájomne v obchode polichotili a tak mi to zlepšilo deň. Stačí pár slov a človek sa cíti hneď lepšie! A najmä, netreba len brať, ale aj dávať. Včera som zase jednému mladému mužovi kráčajúcemu predo mnou po kýchnutí popriala „na zdravie“ a pokračovala to krátkym rozhovorom. Bolo to pre mňa veľmi príjemné, najmä z dôvodu, že kedykoľvek chcem nadviazať komunikáciu s niekým neznámym, skončí to tak maximálne zdvihnutým obočím a strohou odpoveďou z druhej strany. V tomto prípade som ani veľmi neplánovala konverzovať, a predsa to skončilo takto pekne!

.stretnutia

No a čerešničkou na torte bolo niečo, čo sa mi asi ešte nikdy nestalo! Väčšina z vás, ktorí ma čítate/sledujete, ste vo veku 18+. V tejto fáze života sme už zväčša rezervovanejší a ostýchavejší, takže aj keď vidíme niekoho na ulici, koho poznáme „z internetu“, nemáme dôvod za ním utekať. (Teda, pokiaľ nevidíme nejaké veľké zahraničné hviezdy, vtedy strácame zábrany, no domácu scénu vnímame trochu inak.) Predsa, sme všetci z rovnakej hmoty, z rovnakej „človečiny“ a nemyslím si, že by mal byť niekto vnímaný ako „poloboh“. Lenže, mladšie ročníky to vidia inak, všakže. A ja proti tomu nič nemám, je to krásne, aj ja som mala svoje hviezdy a keď som prvýkrát videla naživo Twiinsky, tak som bola v siedmom nebi. Tá detská priamosť a „bezostýchavosť“ je super, kiež by nám to ostalo po celý život.

Sedím si pre Eurovea, čakám, kým príde Petrík a pôjdeme sa najesť. Zrazu ku mne pribehne skupina dievčat. Vek si netrúfam odhadnúť, dnes sa tie hranice posúvajú a ja v tom už strácam prehľad, keďže 15ky vyzerajú neraz staršie než ja. Každopádne, milé a usmievavé školáčky, tašky s nákupmi v jednej ruke, telefón v druhej. V očiach iskričky a vzrušenie. „Teta, môžem sa s vami odfotiť?“ Prvá vec, ktorá ma rozosmiala, bolo oslovenie „teta“. To už naozaj vyzerám tak staro? 😀 Tá druhá bola skutočnosť, že sa chce so mnou niekto odfotiť, že ma oslovil, ešte s takou úprimnou radosťou v očiach. Veľmi ma to potešilo, bolo to také milé a nečakané, zlepšilo mi to deň a mala som chuť tie decká všetky objať a pozvať na zmrzlinu. Ale úprimne, vôbec som nevedela, ako adekvátne reagovať a ako vyjadriť naozajstné nadšenie z tohto nečakaného úkazu. Lebo nadšená som bola, ale tá „dospelácka“ uhladenosť to asi zatienila…

Nič to, dievčatá dodatočne pozdravujem a ďakujem za zlepšenie dňa. <3

po taliansky

Asi je to už pravidlo, že kedykoľvek sa stretneme s Natálkou v meste, musí začať šialene fúkať, aby mali tie fotky „grády“. Ale nič to, verím, že ste si na „vítr ve vlasech“ zvykli rovnako ako ja. Dnes je môj outfit viac-menej „po taliansky“ a dokonca by som mohla tento týždeň na blogu poňať ako „taliansky týždeň“! Po tomto outfitovom článku mám pre vás ešte ďalšie dva z Talianska, tak len dúfam, že ste správne taliansky naladení.

Bunda s kabelkou sú z obchodíku Italia Pleasure, o ktorom som vám na blogu už písala. Opäť značka Gio Cellini, ktorá mi, úprimne, prirástla k srdcu. Toto je už druhá bunda, ktorú od nich mám a s radosťou ich striedam. Napokon, mohli ste ju vidieť aj spolu s kabelkou na fotkách z Londýna, o ktorom vám napíšem čoskoro! Talianske mám dnes aj pančuchy a dokonca aj okuliare. Darmo, tí Taliani to vedia!

Outfit

Sieťkované pančuchy sú hitom tejto jari. Mne osobne sa tento trend páči už dlho, no doteraz bol vnímaný skôr ako „hoe“ prvok, nie ako výstrelok módy, takže som sa ich veľmi neodvážila nosiť. Dnes ich však vídať v uliciach viac než dosť a ak mám byť úprimná, trochu pre mňa stratili kúzlo. Vo verzii, ktorú som našla v Calzedonii, ma však nesmierne bavia! Okrem iného, sú aj viac praktické, keďže sa tak skoro pri mojej (ne) šikovnosti neroztrhnú. Outfit sme fotili pár týždňov dozadu, kedy bolo chladnejšie, takže koženková bunda a sukňa boli ideálnou voľbou.

Prajem vám pekný deň!