pierka a baletky.

Sú chvíle, na ktoré spomínam radšej, než na iné. Niežeby som nerada spomínala na všetko, čo bolo, no niekedy sa zvykne objaviť niečo, čo zbytočne nasype soľ do starých rán. Preto si radšej pripomínam to úsmevné, to hrejivé, to krásne.

Sú ľudia, ktorých stretávam radšej, než iných. Niežeby som niekoho vo svojom okolí nemala rada, no sú ľudia, ktorí nemajú radi mňa a pozerať sa na to, ako veľmi znechutene sa bezdôvodne tvária, keď ma vidia, mi len zbytočne odoberajú energiu. Preto sa radšej usmievam na tých, ktorí mi vnášajú do života šťastie a slnečné lúče aj v časoch, kedy nebesá plačú.

Sú skutky, ktoré si vážim viac, než iné. Niežeby som nebola vďačná za to, čo pre mňa ľudia robia, práve naopak, no niekedy sú tie skutky viac na škodu, než na osoh, i keď tak myslené byť nemusia.

Sú lásky, z ktorých sa mi nerobia také vrásky, než z iných. Niežeby tých lások bolo nejako extra veľa, no je ich pár, o ktorých niekedy pochybujem. Láska k jedlu (najmä v časoch, kedy obchádzam zrkadlo), láska k Emme a Teovi (náš psík a kocúr, ktorý to sem-tam von nestihnú a potom to musím utierať), láska k poriadku (najmä teraz, keď nemám času nazvyš a v mojej izbe to vyzerá ako na území Bermudského trojuholníka- tu sa niečo stratí, tu sa niečo zázračne objaví, tu už niečo nikdy nenájdem) či láska k učeniu (v tomto prípade žartujem, keďže táto láska už vyprchala pár rokov dozadu).

Sú veci, ktoré mi k srdcu prirástli viac, než iné.

Medzi ne patrí i táto sukňa. Šili sme ju, keďže som takú nikde nevedela zohnať a nemôžem sa jej „nabažiť“. Na jar, v lete, počas jesene či v snehu, nikdy ma nesklame. Je dievčenská, no zároveň taká „lady“, cítim sa v nej ako princezná, no zároveň akoby som práve ušla z nášho tanečného vystúpenia. Priznám sa však, že do mojej bežnej módy rada prenášam prvky aktivít, ktorým sa vo voľnom čase venujem, či už z tanca alebo nejakých športov, takže s tým pocitom nemám najmenší problém. Tentokrát som sukňu doplnila tmavomodrým sakom, ktoré je prešívané trblietavými nitkami (čo na fotke bohužiaľ nie je veľmi vidieť), ktoré veľmi jemne dopĺňajú už výraznejšie trblietky na topánkach. Čo si však môžete všimnúť je skutočnosť, že tie najsupertopánkytejtozimy sa mi lámu. Nie je to však z chôdze, ale zo šoférovania, takže ak ich máte doma a nie ste šofér, pravdepodobne vás tento problém netrápi. Ja to nejako prežijem aj takto.

Majte krásny týždeň, bez vrások a plný úsmevov!