.pastelová jeseň & ponožky "na očiach"

Je streda, 8. novembra, čosi po ôsmej večer. Tieto riadky píšem z mojej bratislavskej postele, pohodlne schovaná pod teplou perinou a s mokrou hlavou ponorenou do vankúšov. V byte mám tichúčko, počuť len tlkot mojich prstov do klávesnice. Síce mám hudbu veľmi rada, počas písania príspevkov ju zvyknem vypínať – inak by sa stalo, že by text vznikal aj tri hodiny a ako sa poznám, robila by som popri tom ešte tisíc iných vecí. V rohu izby stojí môj veľký ružový kufor, v ktorom sa schováva o čosi menší žltý a v ňom ešte úplne najmenší v modrej farbe. Ak by bol môj svet ideálny, boli by tieto tri kufre o tomto čase plné a pripravené na zajtrajší odlet do New Yorku.

Bohužiaľ, nie vždy ide všetko podľa predstáv. Pamätáte si, ako som Vám o tomto týždňovom výlete písala na blogu ešte v čase, kedy sme sa vrátili z Islandu? Že na jeseň smerujeme opäť do Ameriky a neviem sa dočkať? Nuž, dočkať som sa nevedela, to je pravda, no nateraz to musí počkať. Necelý mesiac dozadu nám totiž zrušili let a síce som do posledného momentu dúfala, že sa to nejako vyrieši, dnes už definitívne viem, že sen o Amerike bude musieť počkať a zajtra nikam neletíme.

Letenky som kupovala ešte v júni cez Pelikán, pričom leteckou spoločnosťou mal byť Air Berlin. Viac ako 2 000€ cinklo z účtu a ja som nás už videla, ako sa v novembri prechádzame cez jesenný Central Park. Dokonalá idylka! Počas leta som prezerala ponuku bytov cez AirBnb a podarilo sa mi nájsť prekrásny byt v Queense, ktorý by nám dokonale vyhovoval. Vďaka letám, ktoré sme s Peťkom strávili v NY, sa v jednotlivých štvrtiach dobre orientujeme a tak sme presne vedeli, ktorá časť bude pre nás tá najlepšia. Bývanie som si uložila do wish list-u a odložila to na neskôr. Niekedy v polovici augusta sa začal v médiách intenzívny šum okolo krachu Air Berlin. Ihneď som zbystrila, no keď som skontrolovala náš let cez rezerváciu na Pelikáne, bola som naďalej spokojná. Ešte stále totiž figuroval ako aktuálny, menil sa iba čas odletu a príletu, na ktorých nám v podstate nezáležalo.

V skratke

Začiatkom septembra som chcela zarezervovať ubytovanie. Neviem prečo, no skúšala som to so štyrmi kartami a ani s jednou rezervácia neprešla! Povedala som si, že to má ešte čas a doriešim to potom. Na daný termín bolo ešte stále množstvo ponúk a ak by nám ten Queens náhodou niekto „vyfúkol“, vedela som, že to bez problémov nahradím niečím iným. Prišiel október a ja som si v jeden večer ťukla našu rezerváciu leteniek – reku, či je všetko v poriadku a kedy treba zadať čísla pasov. Všetko bolo ok, pozrela som si, aké informácie potrebujem a rozdala pokyny všetkým naokolo.

Na druhý deň mi prišiel e-mail – váš let bol leteckou spoločnosťou zrušený. Túto vetu neprajem zažiť nikomu! 😀 Neverila som vlastným očiam. Mohla mi táto správa prísť deň po tom, čo som sa uspokojila, že letíme a všetko vyzeralo byť v najlepšom poriadku? Miešali sa vo mne pocity a nevedela som, čo robiť. Po komunikácií s Pelikánom a surfovaní na nete sme prišli na to, že náš let je definitívne zrušený a okrem neho sú preč aj naše peniaze, ktoré nám nemá kto vrátiť. Ja viem, svet sa nezrúti a my pôjdeme do NY inokedy, no celé mi to je tak veľmi ľúto! Ani nie tak kvôli mne, ja už som tam bola a viem, že sa tam dostanem kedykoľvek – keď našetrím opäť potrebnú sumu, všakže. Čo ma však veľmi mrzí, mali sme to naplánované ako spoločný „rodinný“ výlet – ja, mamina, Jurko, Petrík a jeho mamina.

Všetko je, ako má byť

Tak som sa tešila, že nám bude všetkým spoločne dobre a užijeme si to! Verím však v to, že v živote je vždy všetko tak, ako má byť. Podľa mňa neexistujú náhody a všetko, čo sa nám stane, je dané od Boha. Buď nám to pošle sám od seba, nech sa čosi nové priučíme, alebo si to vysnívame a privoláme do života sami. Chcem veriť, že už to, že mi nešlo rezervovať to „ubytko“, bolo prvé znamenie! 😀 A tie letenky, to už bol potom len bonus. Teda, dúfam v to! Inak by bola takáto (finančne) drahá lekcia pomerne nespravodlivá…

Každopádne, budú iné zážitky a teším sa na všetko, čo miesto toho príde. 🙂

Pastelová jeseň

Keď sa povie jeseň, veľa ľudí (vrátane mňa) si predstaví typické zemité farby či teplé odtiene listov – žltá, oranžová, červená. Ak sa neuchyľujeme k čiernej, siahame v obliekaní práve po týchto farbách. U mňa to platí rovnako, ako však iste viete, mám aj inú slabosť, ktorou sú „pastelky“. Práve pastelové kombinácie u mňa „fičia“ stále. Či je teplo alebo zima, nedám na ne dopustiť a stále sa teším, pokiaľ sa mi ich podarí skombinovať aj v „hrubšej verzii“. Predsa, jemné odtiene vídať na letných kúskoch omnoho viac ako na jesenných či zimných, takže nájsť ich nie je úplné jednoduché. V útrobách môjho šatníka sa však skrývajú všemožné poklady z rôznych výpredajov či minuloročných kolekcií, takže sa mi tento raz stačilo trošku viac „pohrabať“.

Aktuálne si celkom užívam nosenie kúskov, ktoré až tak často nevyťahujem. Napríklad tieto ružové nohavice! Kupovala som ich pár rokov dozadu v Zare a veľmi sa mi páčili. Sú pohodlné, ružové (evidentne) a štýlovo niečo medzi eleganciou a casual. Nosievala som ich poväčšine v lete a dlho som ich túžila vynosiť aj cez zimu, no nevedela som, ako na to. Keď som doma pri výmene letného šatníka za zimný narazila na svetrík s perličkami, vedela som, že toto je moment ich slávy! Pridala som sivý kabát, ružový klobúk a na nohy sivé členkové čižmičky, ktoré mi slúžia už druhý rok a verím, že ešte čosi vydržia, keďže ich mám veľmi v obľube. Samozrejme, nesmú chýbať ponožky! Holé členky sa už v tomto období predsa nenosia. 🙂

Ponožky „na očiach“

Dlho som bola zástancom nosenia nenápadných, prípadne žiadnych ponožiek. Počas leta som nosila výlučne sandále a do tenisiek minimalistické „ťapky“, ktoré zakrývali ledva prsty. Cez zimu som vždy siahla skôr po pančuškách či podkolienkach, ideálne v jednoduchom farebnom prevedení. Niekedy minulý rok však prišiel zlom a ja si dnes obúvam ponožky aj do elegantnejších outfitov. Najskôr som ich skúšala v kombinácií s mokasínami a džínsami, čo je v podstate dodnes moja úplne naj kombinácia. Pri tomto outfite som sa však rozhodla odbočiť z mojej klasickej komfortnej zóny a „priznala“ ich okoliu práve vo verzii, ktorá dýcha eleganciou! Keďže sú presne v rovnakých farbách, ako zvyšok outiftu, dokonale doň zapadli.