.o tebe, o tele & o mne

V detstve som bola ako väčšina dievčat v mojom veku. Tu ruka, tam noha. 29 kilové telíčko, ktorému by ste spočítali každé a jedno rebro. Niežeby mi doma nedávali jesť, no ako malá som takúto figúru mala celkom dlho. Pomerne dlhé chudé nôžky a ruky ako malá opička. Pás, boky a ramienka v jednej línii začali dostávať kontúry až neskôr. Tuším, že niekedy v šiestej triede sa moja figúra začala meniť a ja som začala priberať. Prvé šlo brucho, potom stehná a boky. Vážila som sa každý deň a bola som posadnutá tým, koľko vážim. Pamätám si, že sme sa v triede so spolužiačkami často rozprávali o tom, kto koľko váži a priznávam, niekedy som si kilo či dva ubrala. Hanbila som sa! Myslela som si, že som tučná, že mám veľké brucho a široký pás. Porovnávala som sa s dievčatami, ktoré mali väčšie prsia, boli vyspelejšie, vyššie, krajšie. Chcela som mať medzeru medzi stehnami ako dievčatá na internete a v časopisoch! Neviem, čo som tým vtedy sledovala. Hádam, že som bola len rovnaká ako väčšina mojich rovesníčok. Chcela som sa páčiť a byť obľúbená.

Moje telo

Od štyroch rokov som tancovala. Pravidelne trénovať som prestala len pred troma rokmi. Ani si neviete predstaviť, ako mi to chýba. Tréningy dva až trikrát do týždňa zanechali „stopy“. V tom čase som sa na ne pozerala ako na tú najhoršiu vec, ktorá sa mi mohla stať. Pohľad na široký a silný chrbát, vypracované ramená a pevné stehná sa mi vôbec nepáčil a chcela som byť radšej jemné žieňa s úzkymi ramienkami a drobnými ručičkami. Dnes viem, že tieto „stopy“ v podobe signifikantnej tanečníckej postavy sú tá najlepšia spomienka, ktorá mi na najkrajšie chvíle detského a pubertálneho života mohli ostať. Dnes sa na moje telo pozerám úplne inak. Už sa nevážim. Nechcem chudnúť, chcem sa cítiť dobre. Spolieham sa na pocit. Ak sa cítim dobre, mám dostatok vitamínov a živín, pravidelne sa hýbem, som spokojná. Navonok i vnútorne.

Postava sa mi však po tom, čo som prestala aktívne tancovať, mierne zmenila. Začala som viac cvičiť a posilňovať. Prelomovým bodom bola pre mňa aj úprava stravy, ktorú som si na istý čas „naordinovala“ pred súťažou Miss stredných škôl. Všetky dievčatá boli odo mňa o polovicu chudšie a veľmi ma to v tom čase trápilo. Preto som mesiac a pol jedla na obed kuracie mäso a varenú zeleninu so šalátovým syrom. Schudla som a vďaka cvičeniu sa mi poradilo dať telu ako-taký základ, s ktorým pracujem dodnes.

Zmeny

Na jednej strane bolo hlúpe „týrať“ sa a obmedzovať kvôli nejakej blbej súťaži, na strane druhej, musím povedať, nabrala som sebavedomie. Pretože som mala postavu, akú som mať chcela! Aj vďaka tomu som sa cítila lepšie. Zhodou okolností, práve v tom čase som spoznala môjho Petra, takže moju spokojnosť bolo pravdepodobne cítiť aj na mojom vyžarovaní. Z dievčaťa sa stala žena a okrem toho, že som našla človeka, ktorý ma inšpiruje, som našla aj recept na akurátne sebavedomie. Pravdepodobne za to všetko mohla láska…

Sebavedomie je…

Viete, čo je sexy? Cítiť sa dobre vo vlastnom tele. Je jedno, či máte veľké alebo malé prsia, širšie boky alebo málo guľatý zadok. Ak sa cítite vo svojom tele dobre, je to to najkrajšie, čo môže byť. Pravda, koľkým z nás sa to už podarilo? Vždy sa nájde niečo, čo nás trápi, čo sa nám nepáči, čo by sme chceli inak, všakže. Najmä, keď sa pozrieme na fotky v časopisoch a na sociálnych sieťach. Na tie krásne vypracované telá, na tie zvodné dokonalé krivky, na tú štíhlu figúru. Aj vy by ste také chceli mať?

Chceli – nechceli, máte ich! Stačí sa pozrieť do zrkadla a prestať so všetkým bojovať. Prijať to, čo nám Boh či príroda nadelili a byť za to vďačný. Áno, aj ja čas od času bojujem. Mám široký pás a ešte širší hrudný kôš. Chcela by som väčší zadok a strie v bočnej časti stehien ma tiež veľmi netešia. Ale viete čo? Toto všetko je moje. Je to moje telo, moja koža, môj chrám. A budem sa oň starať a hýčkať ho. Vôbec nie je dôležité, či mám jednu nohu kratšiu ako druhú, či mám

O tebe, o tele, o mne

Každá s niečím bojujeme, niečo sa nám nepáči, za niečo sa hanbíme, na niečo sme hrdé. Bojujeme s vlastným sebavedomím. Sú tu veci, ktoré nás presviedčajú o tom, že nie sme dosť dobré, že nie sme hodné toho, čo máme a že si nezaslúžime, aby nás mal niekto rád, obdivoval či miloval, ak máme kilo navyše, trčiace rebro či strie na zadku. Zdravé sebavedomie je našou najväčšou ženskou zbraňou, no predsa ho my ženy vieme tak ľahko stratiť! Stačí malá pochybnosť, hlúpa mužská (či skôr ženská) narážka alebo ručička na váhe. Získava sa ťažko, no šmahom ruky dokáže byť preč.

Pozrite sa do zrkadla a vnímajte tú krásnu ženu, ktorá stojí pred vami. Tú ženu, ktorú netrápi, aký tvar majú jej prsia alebo akú veľkú medzeru má či nemá medzi stehnami. Pretože má hlavu, ktorá dokáže veľké veci. Ak sa budete cítiť dobre Vy, rovnako komfortne sa budú cítiť aj ľudia, ktorí Vás obklopujú. Verte v samú seba a starajte sa o svoje telo tak, aby ste boli spokojné predovšetkým Vy.

Plavková sezóna

A keďže sa blíži plavková sezóna, ja mám pre vás len jednu radu – vyberte si také, ktoré sa vám páčia. Často počúvam reči o tom, ako si „musím vybrať celé plavky, lebo mám veľké brucho po pôrode“ a podobne, no verte mi, na pláži či pri bazéne naozaj nik vašu či moju postavu nerieši. Iba ak ješitné ženy, ale to už je ich problém, nie náš. Ak sa niekedy cítim príliš „nahá“, volím cez plavky overal či kimono. Celú dnešnú výbavu mám dnes z F&F, kde sa tento rok na plavky naozaj „hecli“ a najviac ma teší široká ponuka nohavičiek – od tých s vysokým pásom, cez klasické, až po thong, ktoré som zháňala aktívne posledné dva roky a nikde som ich nevidela! Bohužiaľ, moje číslo už bolo vypredané, takže ich budem musieť pohľadať v inom Tescu, Vám sa snáď pošťastí nájsť také, ktoré si želáte. (:

Prajem pekný záver pracovného týždňa!