myslím, že môže byť.

Život. Pseudorealita. Ako jazda na horskej dráhe. Tak bláznivo to všetko zase letí a mení hladiny. Steny sa rúcajú, nastáva chaos, podlieham panike. Opäť sa niečo deje a ja len stojím, mrhám časom a nekonám. Všetko sa vôkol mňa mihá. Preteká mi pomedzi prsty…
A ja nemám silu. Silu v dlaniach, silu v prstoch, aby som aspoň časť z toho chytila. Ani odrobinku, ani smietku. Opäť len husia koža a prázdne ruky.
Myslím však, že môže byť. Nie je to až tak zlé…
V konečnom dôsledku sa raz, dúfam, naučím chytiť všetko, čo budem chcieť. 
  
nechcem zimu, ktorá ma núti nosiť kabáty a svetre. nechcem školu, ktorá ma núti učiť sa aj v piatok večer. nechcem čokolády, ktoré ma nútia svojím lahodným vzhľadom zjesť ich. nechcem hmlu, ktorá ma vyciciava. 
slnko, pohoda, jahody a kopec inšpirácie (a väčšia skriňa) by sa teraz hodili…
ja si počkám. raz to prísť musí.

 
Love, peace and fashion Ivanka
Topánky: Blink, Sukňa: Orsay, Bunda: Second-hand (H&M), Blúzka: New Yorker, Sveter: Second-hand (ZARA), Pančuchy: Bepon, Taška: House

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.