Elite Bloggers – Content Marketing
Štyri roky, štyri rôzne miesta na bývanie. Nejako takto vyzerá v skratke moje pôsobenie v Bratislave. Primárne tu smerovali moje kroky kvôli škole a myslela som si, že budem chodievať na víkendy pravidelne domov. Preto pre mňa na začiatku nebol výber ideálneho bývania dôležitý. Krátko po začatí prvého ročníka som si však našla prácu a pravidelné cestovanie domov neprichádzalo do úvahy. Okrem toho, že sa to nedalo zvládať časovo, nebolo to možné ani z praktickej stránky – takéto pravidelné dochádzanie medzi Bratislavou a Popradom bolo pre mňa fyzicky a psychicky veľmi náročné.
Tým, že som v Bratislave trávila čoraz viac času, potrebovala som pre seba miesto, kde by som sa cítila “ako doma”. Na intráku som nebývala nikdy – som vďačná, že mi rodičia umožnili bývať na priváte a pomohli mi ho finančne zvládať. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by som nejaký čas na internáte strávila, nemohla by som pracovať a fungovať tak, ako je tomu dnes. Neberte to, prosím, ako nejakú dehonestáciu či pochybovanie! Viem, že nie všetci žijú na intráku párty životom a izby sú plné cieľavedomých a šikovných ľudí. No môj denný režim by bol intrákovým životom určite zmenený a kto vie, ako by som sa zmestila do izby so všetkými tými vecami..
„Raz som tam, raz som sem“
Možno sa pýtate, prečo som sa toľko sťahovala. Žeby ma to bavilo? Alebo chcem skúšať rôzne lokality a vybrať si, ktorá mi bude najviac vyhovovať? Kdeže. Nebojte sa, nie som ani neprispôsobivý nájomca, dokonca sa mi z jednotlivých bytov odchádzať veľmi nechcelo. No okolnosti to vždy zariadili tak, že som sa presunúť jednoducho musela, takže som si okrem rôznych častí Bratislavy vyskúšala aj bývanie s rôznymi ľuďmi a v najrôznejších typoch nehnuteľností. Tri roky som sa presúvala v rámci Starého Mesta a objavovala jeho rôzne tváre. Prvý rok sme bývali tri dievčatá v staršom byte neďaleko rozhlasu, o rok neskôr som mala skvelú izbu na hradnom kopci so šialenou partiou Martinčanov a minulý rok som bývala s najlepšou kamarátkou v klasickom “staromestskom” byte s vysokými stropmi a drevenou podlahou za Račianskym mýtom. Priznám sa, že v tomto byte sa mi bývalo zo všetkých troch najlepšie a keby sa dalo, bývam tam do dnešného dňa. Osud to však chcel inak.
Napokon, všetko zlé je na niečo dobré…A síce som musela opustiť Staré Mesto, tento rok objavujem Petržalku a bývam v skvelom a štýlovom byte občasne sama a inokedy s Peťkom. Nepýtajte sa, čo a ako, to vám možno priblížim niekedy inokedy. Každopádne, môj aktuálny byt je skvelý a čo sa mi na ňom pozdáva najviac, je po celý deň slnečný. Ani lokalita nie je na zahodenie! Všetko mám po ruke – potraviny, poštu, kaviareň či autobusovú zastávku. No dúfam, že pre tento a budúci rok je to snáď už posledný podnájom. Po skončení vysokej školy by som sa už najradšej presťahovala na miesto, ktoré nebudem len nazývať domovom, ale sa tam budem tak aj cítiť. Niežeby mi v aktuálnom byte bolo zle! No predsa, je rozdiel, keď má človek vlastné a “požičané”.
Domov
Každý, kto ešte nemá vlastné bývanie, prípadne si tým už prešiel, určite vie, ako sa cítim. Ako sa teším na to, že si budem môcť všetko zariadiť podľa seba! Že budem môcť nabíjať do stien obrazy, pestovať rastlinky na balkóne, usporiadať si nábytok podľa môjho gusta, vymaľovať steny a najmä, neviem sa dočkať, že budem mať po piatich rokoch “pohotovostného” fungovania plnohodnotný šatník! Táto časť bude pre mňa asi najviac prelomová a teším sa, ako si jeho tvorbu vychutnám.
Z môjho pohľadu je kúpa vlastného bývania istý krok k dospelosti. Samozrejme, sme dospelí, zarábame a fungujeme tak, ako chceme či ako sa očakáva, no mať vlastný domov, to mi už príde ako výsostne “dospelácka” záležitosť zodpovedného jedinca. A veľmi sa na to teším. Viem, že veci ohľadom kúpy nehnuteľnosti nie sú jednoduché – najmä z dôvodu, že človek musí byť pri výbere náročný a musí vedieť, čo chce a čo od nového bývania očakáva. No je to výzva a každý, kto celý tento proces absolvoval, mi potvrdil, že pocit po tom, čo človek prvýkrát prekročí prah vlastných dverí, je na nezaplatenie.
Teda, “skoro” na nezaplatenie, všakže. Inak je to investícia ako blázon…
Kúpim, nekúpim, kúpim, nekúpim…
Preto si treba určite dobre rozmyslieť, ako bude tá investícia vyzerať. Ja už nad tým intenzívne rozmýšľam od januára, nakoľko by som už budúce leto po štátniciach chcela bývať vo vlastnom. A zisťujem, že rok aj čosi je pomerne málo času. Totiž, ako to tak všetko sledujem, dobré projekty sa vypredávajú strašne rýchlo. Respektíve, nefunguje to tak, že v marci si poviem, že chcem kúpiť byt v novostavbe a v júni už bývam. Teda, možno sa to niekomu darí aj týmto spôsobom, no ja si chcem vybrať a zároveň sa nechcem uponáhľať. Ak by som chcela bývať, povedzme, od júla 2019, ten byt musím kúpiť skôr, pretože projekty sa vypredávajú už pred dokončením. Poviem vám, vôbec to nie je jednoduché!
Na jednej strane sa všetkých týchto vecí toho trochu bojím, pretože už ide naozaj “do tuhého” a môj Peter vôbec nie je typ, ktorý má rád plánovanie – väčšinou necháva organizáciu (skoro všetkého) na mňa. Naopak, ja som taká, že by som si najradšej nalinkovala život na tri roky dopredu, nech mám istotu a pevnú pôdu pod nohami. 😀 V tomto sme úplne rozdielni a kým on je spokojný so statusom “nejak bolo, nejak bude”, ja potrebujem mať plán od A až po Z.
Po tom, čo som v rámci spolupráce navštívila slovenského developéra ITB, môj strach trochu opadol. Som za túto skúsenosť nesmierne vďačná. Mala som možnosť vidieť, ako to všetko funguje, že kúpa bytu nie je “tragédia” a že sa k nej dá pristupovať priateľsky a zároveň profesionálne.
Moje vysnívané bývanie
Už dávnejšie som obdivovala “bytovku” Nový háj v Petržalke. Pamätáte si na tieto či tieto fotky? Boli fotené práve pri nej. Nachádza sa tu aj môj obľúbený podnik Micho Gusto, kde chodievame pravidelne. Priznám sa však, že som pred mojou návštevou ITB vôbec nevedela, že je to ich projekt! Získal dokonca ocenenie CE.ZA.AR za najlepší bytový projekt roka 2015. Na trhu sú už 14 rokov a aktuálne majú rozbehnutých 7 projektov. Pozerala som si, v ktorom z ponúkaných by sa mi páčil “môj byt, môj hrad” a aktuálne by som sa rozhodla pre Čerešne.
Ak ostanem o ten rok aj čosi priamo v Bratislave, moje budúce bývanie si predstavujem v lokalitách Staré Mesto, Karlovka, Dúbravka, Nové Mesto alebo Vajnory. Veľa ľudí v mojom okolí láka Ružinov, no mňa táto lokalita vôbec neoslovila. Chcela by som byt, v ktorom bude veľa svetla a dobrá atmosféra. V interiéri si predstavujem mix dreva, tehál či betónu, ružové, žlté a modré odtiene na doplnkoch a zariadení. Chcela by som mať bývanie, ktoré bude funkčné, praktické a zároveň s osobitým nádychom. Chcem byt, ktorý bude dostupný ako autom, tak aj mestskou, v ktorom sa budem môcť realizovať a zároveň bude spätý s okolím a komunitou.
Komunita
Musím povedať, že práve “komunita” je to, čo ma v aktuálnom byte frustruje. Ľudia sa tu zdravia minimálne, všetci tu bývame anonymne a akoby vo svojej škrupine. Pamätám si, ako sme s Peťkom dva mesiace dozadu stretli po prvýkrát našu susedu z vedľajších dverí – po šiestich mesiacoch bývania vedľa seba sme ju videli prvý raz. Vykročila z dverí v rovnakú chvíľu ako my a normálne bolo na nej vidieť, že ľutuje, že sa neobúvala o čosi dlhšie, aby nás nemusela stretnúť. Strašne sme sa na tom smiali, no je to také zvláštne. Zo Svitu som zvyknutá, že sa pozná každý s každým, susedia si požičiavajú vajíčka či olej, keď je treba a tu mi pomaly nemá kto otvoriť vchodové dvere, keď mi nefunguje čip…
Čerešne living v Dúbravke vyzerajú ako oáza pokoja a komunitného života. Teraz, kým nemáme deti, je to asi zatiaľ menej relevantné, ale neviem si predstaviť, že budeme mať potomka a nebudem sa mať ísť s kým poprechádzať. Spoločná záhradka, veľká terasa na grilovanie, vodná lagúna, športové ihriská. Celkovo sú okolo bytov 4 uzavreté dvory, ktoré ponúkajú priestor na oddych, záľuby či šport. Úplne sa vidím, ako sedím s vínom v ruke pri lagúne…Zaujala ma aj myšlienka moderného “co-housingu”, a síce možnosti podieľať sa na tom, ako bude projekt vo finálnej verzii vyzerať. V praxi to znamená, že kým sa stavia, vedia priestor upraviť na základe spoločnej dohody tak, aby to vyhovovalo obom stranám. Keďže zatiaľ kupovať nejdem a nechávam si to prejsť hlavou, s ITB sme si to aspoň nasimulovali na našich stretnutiach.
Projekt „P“
A síce, vymysleli sme spolu, ako by mohlo vyzerať moje budúce bývanie, ktoré by zapadlo do Čerešní a zároveň by bolo prepojené s mojím vlastným projektom. Predstavujem si totiž, že by som do budúcna mohla mať niečo ako módny ateliér. Nie v zmysle navrhovania a šitia oblečenia, ale skôr priestor, v ktorom by som sa mohla stretávať s klientmi, zároveň poskytovať stylingové poradenstvo na mieru a výpožičku oblečenia na rôzne udalosti. Do toho by som chcela mať v tomto priestore foto ateliér, ktorý by slúžil pre moje projekty či pre samotné klientky/klientov a tiež pracovný kútik, kde by som mohla nerušene sedieť za počítačom. V podstate by šlo o akýsi “showroom”, kde by sa mohli realizovať aj nejaké babské stretká či komornejšie prednášky. Dúfam, že teraz, keď som vám to tu takto verejne napísala, ma s tým niekto nepredbehne. 😀
ITB mi spravilo vizualizácie, nech vidím, čo všetko dokážu a poviem vám, teraz je strašne ťažké odolať. 🙂 Prepojili byt so showroomom a výsledný efekt je jedno veľké “wow”. Čím viac nad tým rozmýšľam, tým silnejšia je moja túžba zainvestovať a reálne s niečím takýmto pracovať. Aktuálne by som to asi finančne neutiahla, no je dobré vedieť, že nad tým môžem do budúcna rozmýšľať a že sa môžem obrátiť na niekoho, kto je rovnako náročný ako ja.
Cena
Čo by som pri ITB určite vyzdvihla, človek si vie pri jednotlivých realizovaných projektoch pozrieť cenník ešte predtým, než sa vôbec s predajcom stretne. Táto skutočnosť je mi veľmi sympatická, pretože ja ako kupujúci nechcem strácať čas tým, že sa budem zaoberať bývaním, ktoré je napokon mimo môj rozpočet. Toľko projektov o cene bytov vopred mlčí, až mi to príde v dnešnej dobe neskutočné. Samozrejme, že sa rozhodujem aj podľa ceny! Bývanie v Bratislave nie je vôbec lacná záležitosť a veľakrát sa mi stalo, že byty, ktoré vyzerali jednoducho, stálo omnoho viac, než som očakávala. Naopak, krásne a premyslené projekty boli cenovo omnoho prijateľnejšie.
Ja mám na rozmyslenie ešte pár mesiacov čas, potom už budem musieť začať konať a reálne sa rozhodnúť, čo a ako, no som rada, že som mala možnosť ITB a ich prácu spoznať detailnejšie a aspoň čiastočne ju priblížiť aj vám. Podľa mňa je v dnešnej dobe veľmi dôležité robiť veci srdcom, no zároveň zodpovedne, s dôrazom na kvalitu a spokojnosť oboch strán a v prípade ITBčka som mala presne tieto pocity. Neberte tento článok ako navádzanie ku kúpe bytu. Skôr je to také zrhnutie mojich dojmov a aktuálnej situácie. A tiež ako inšpiráciu a povzbudenie k závažnejším životným rozhodnutiam, ktoré nemusia výlučne “bolieť”, pokiaľ si dobre vyberiete. 🙂 To, ako sa situácia vyvinie v mojom prípade, uvidíte/uvidíme určite časom, no verím, že napokon budem spokojná.
Tento článok vznikol v spolupráci s ITB Development. V tomto linku nájdete video, ktoré sme spoločne vytvorili.
Love, peace and life
