Tento príspevok vznikol v spolupráci s Jižní Čechy
„Ale je tu krásne!“ To boli prvé slová, ktoré mi napadli, keď sme prechádzali ulicami mesta a odparkovali auto na hotelovom parkovisku. Prvý dojem z lokality Jižních Čech bol viac než príjemný a, ako to už býva, mala naživo úplne inú atmosféru než z fotiek – samozrejme, stokrát lepšiu. Jazda po českej diaľnici bola útrapná, hádam, že za posledné roky som ju bez kolóny ešte nevidela, no akonáhle sme sa dostali na vidiek a prešli hranicu našej cieľovej lokality, na prepchatú diaľnicu som zabudla a ostala v nemom úžase.
České Budějovice
Do Budějovíc sme dorazili poobede. Ubytovali sme sa v apartmánoch neďaleko Černé Věže, úplne v centre mesta, takže všetko sme mali na skok. Zložiť veci a šup objavovať mesto! „Och“ striedalo „ach“, ľudí v meste bolo v strede týždňa tak akurát, Samsonova kašna na seba strhávala všetku pozornosť a ja som sa nevedela vynadívať na nádhernú architektúru s viac ako 750 ročnou históriou.
Už tradične sme sa na úvod nášho dobrodružstva „zaparkovali“ v reštaurácii, keďže po (pomerne) dlhej ceste nám poriadne vyhladlo. Vo väčšine podnikov bolo živo a len ťažko sme sa rozhodovali, ktorý zvíťazí – všetky vyzerali výborne! Napokon sme sa rozhodli pre Restaurace Solnice – jej okolie je nádherné, tak sme využili slnečné počasie a usadili sa na terasu. Ako spoza budovy reštaurácie prekukovalo slnko, hneď ten gintonic a pivko chutili lepšie! Tatarák, kulajda & guláš – začali sme vo veľkom štýle.
Po bohatom večeroobede sme sa prešli popri rieke a míňali množstvo cyklistov, bežcov a peších ako my, ktorí si vychutnávali klesajúce slnko a pokojnú atmosféru mesta. Jedna medzizastávka a kávička na Vlnne a ďalšia tisícka krokov mestom. Na záver dňa sa nám naskytol pohľad na gýčovo sfarbené nebo nad námestím pomenovanom po zakladateľovi Budějovic, preskočili sme bájny „bludný kámen“ a nasmerovali si to do postele.
Český Krumlov
Druhý deň nášho pobytu v lokalite Jižní Čechy sme strávili v meste, ktoré vyzerá, akoby ho postavil filmový štáb na natáčanie tej najromantickejšej a najsnovejšej rozprávky! Český Krumlov ma ohúril tak, ako sa to už dávno žiadnemu mestu nepodarilo. Na úplne prvý pohľad mi pripomínal Banskú Štiavnicu postavenú na vode, na ten druhý som však hneď zistila, že to je absolútne jedinečné mesto, ktoré sa nedá s ničím porovnať.
13 000 obyvateľov, malebné uličky, výborné jedlo, krásna architektúra a pokojná atmosféra – mesto snov existuje a volá sa Český Krumlov! Na Instagrame mi pár ľudí písalo, že nie vždy je tomu tak – vo vyťaženej (a „nekoronovej“) turistickej sezóne sú vraj ulice plné turistov a je tam až príliš rušno. Dni však teraz plynú pomalšie a cestovanie na druhú stranu sveta je komplikovanejšie, z môjho pohľadu je teda pravý čas objavovať nerušene domáce či susediace poklady (s rúškom vo vrecku či na ústach, samozrejme).
Krumlov radím bez zaváhania medzi najkrajšie mestá, ktoré som videla a už teraz viem, že sa doň čoskoro opäť vrátime. Učarovalo mi ako máločo, prešli sme ho krížom-krážom a hneď zajtra by som si ho prešla opäť. Len tak sedieť na múriku a pozerať, ako v uliciach a na rieke plynie život – ku šťastiu na tomto mieste stačí naozaj málo… A keby vám predsa len niečo chýbalo, choďte na úžasné lievance (či pivko) do podniku Depo alebo chutný obed priamo z grilu v Krumlovskom Mlyne, odkiaľ je výhľad na rieku a hrad. Možno sa tam nabudúce stretneme. 😉
Svachovka
Pivný kúpeľ, návšteva destilérky, dobrý obed, pivko z miestneho pivovaru, ručne robené čokoládové pralinky a k tomu golf – aj takýto zaujímavý program viete absolvovať v Jižních Čechách! Neďaleko Krumlova, na konci slepej ulice v Svachovej Lhotke, stojí objekt Svachovka. Ani nie veľký, ani nie malý, úplne akurát – ponúka vyžitie najmä pre dospelákov!
Golf si tú chodí vychutnávať množstvo Slovákov, nakoľko je to lacnejšie a areál je naozaj kvalitne urobený, My sme ho pri našej návšteve prešli krížom-krážom a vychutnali si ho ako sa patrí – Peter dokonca každou bunkou jeho tela. Namočený v drevenej kadi s pivnými kvasinkami, v ruke čerstvo čapnutá 12ka a pol hodinka oddychu ubehla ako voda (či zmizla ako to pivko? ). Ak vás pivo nebaví, prídete si na svoje v iných typoch kúpeľov či pri masáži. V čase našej návštevy sa „finišovalo“ aj nové wellness, takže čoskoro si budete môcť vychutnať aj sauny a vírivku.
Nakukli sme tiež, ako sa na Svachovke ručne vyrábajú čokoládové pralinky a, samozrejme, nenechali sme si ujsť príležitosť ochutnať! Boli výborné. Peter zase odegustoval výrobky z destilérky a nahliadli sme aj do výroby piva. Okrem iného sa viete na Svachovke ubytovať, konajú sa tu svadby či rôzne firemné akcie. Vrelo odporúčame vyskúšať aj reštauráciu – pri spomienke na ten dobrý obed mi ešte aj dnes tečie slinka.
GoDrive & Rekola
Po príjemnom poobedí sme sa presunuli naspäť do Budějovíc, vrátili zapožičané auto z GoDrive carsharingu, prezliekli sa do športových vecí a vyrazili do mesta. Inak, o tom carsharingu vám musím ešte napísať! Na Slovensku to veľmi nevyužívame, pretože väčšinou jazdíme na vlastnom aute, no takto na výlete to bolo veľmi pohodlné. Naše auto sme totiž nechali celý čas na hotelovom parkovisku a presúvali sa zapožičaným. To bolo odparkované neďaleko od nás, takže sme vždy prešli len pár krokov a už sme aj nasadali. Vždy ráno som si ťukla aplikáciu, skontrolovala, či je dostupné a zarezervovala na želaný čas. Auto som si odomkla cez aplikáciu cca 5 minút pred začatím rezervácie priamo na mieste a hneď sme aj vyrážali. Auto bolo čisté a natankované a v prípade, že by sme potrebovali dotankovať, bola k dispozícii tankovacia karta. Sadzba sa účtuje vždy za začatú hodinu & precestované kilometre, pričom komplet cenník majú online, takže si viete vopred vypočítať, čo vás to bude stáť.
Po výlete do Svachovky sme si späť v meste požičali bicykle cez Rekola a prešľapali pozdĺž rieky značnú časť mesta. Rovnako ako pri carsharingu, aj tu ide o zdieľanú ekonomiku. Ale to určite poznáte – väčšina veľkých (ba aj malých! miest na Slovensku túto službu ponúka a teší sa čoraz väčšej obľube. Dokonca aj v Bratislave nám už pribudli tieto ružové „tátoše“ a ja sa z toho úprimne teším, pretože mechanika zapožičiavania a platby sú úplne jednoduché a cenovo to vychádza (najmä pre občasných užívateľov) najvýhodnejšie. Jazdy do 30 minút sú vždy za 1€ – za mňa good deal!
Třeboň & Schwarzenberská hrobka
Nasledujúce ráno sme opäť využili GoDrive a zamierili si to do mesta Třeboň. Zaujímala ma primárne Schwarzenberská hrobka, ktorá z fotiek vyzerala, akoby ju niekto vystrihol z Harryho Pottera. Za necelú polhodinku jazdy sme parkovali v parku, kde hrobka stojí a kráčali smerom k nej. Padal jemný dážď a bolo pomerne chladno, no to nás vôbec neodradilo – taký skvost sme si totiž nemohli nechať ujsť!
Naživo je ešte pompéznejšie než na fotkách a celé to prostredie pôsobí veľmi tajomne. Pred návštevou Jižních Čech som osudy členov rodiny Schwarzenbergovcov a detaily o ich majetku vôbec nepoznala. O to viac som pri počúvaní na Zámku Hluboká otvárala ústa a keď som si doma čítala ďalšie podrobnosti z histórie tejto rodiny, strieda sa vo mne úžas, obdiv, občasne hnev i rozhorčenie. Je toho veľa, čo by som rada spomenula, ale najviac vo mne zarezonoval Adolf Schwarzenberg, ktorý bol v čase vojny známým antifašistom a zarytým odporcom nacizmu.
Československej vláde venoval 1 000 000 Kč (na tú dobu neskutočný peniaz) na dostavbu opevnenia proti Nemecku a v momente, kedy nacisti zakázali Židom vstup do viedenských parkov, otvoril svoje palácové záhrady a zavesil oznámenie: „Zde jsou Židé vítáni.“ Oficiálne bol posledným právoplatným majiteľom zámkov Český Krumlov, Hluboká a Třeboň, všetok majetok však protiústavným zákonom Lex Schwarzenberg z roku 1947 pripadol štátu. To je však len zlomok celej histórie. Verím, že ak budete mať cestu okolo, v okolí Krumlova a Budějovic sa porozhliadnete a budete v rovnakom úžase ako ja.
Třeboň sme si prešli pomerne rýchlo – bolo nám chladno a čakal nás výlet do Podkletí, takže sme sa potrebovali presunúť. Čo sme však stihli, je NESKUTOČNÝ koláč! Keď budete v meste, zastavte sa na jeho okraji v Cafe Pokrok.
Podkletí
Región Podkletí sme začali objavovať v dedinke Holašovice. Je postavená v štýle „selského baroka“ a architektúrou je tak unikátna a vzácna, že bola zapísaná na zoznam UNESCO. Dnes hrajú domčeky v tejto dedinke farbami, kedysi však boli iba v bielo-sivej verzii. Ako nám povedala jedna miestna obyvateľka, bolo tomu tak preto, že ľudia nemali dostatok financií na farby. Najväčším zážitkom v Holašoviciach bolo pre nás bez zaváhania pečenie tradičných jihočeských koláčikov s pani Milenou Hálovou.
Ukázala nám krok po kroku, ako ich pripraviť, aby boli čo najlepšie! Hádam, že si ich budem musieť pripraviť čo najskôr aj doma – hneď som na ne dostala chuť. V Holašovicích sme sa inak aj naobedovali – sú tu len dve možnosti, kde sa viete najesť, no ani jedna nie je chybná. 🙂 My sme si dali výborný obed v Holašovickej Hospode a môžem len odporúčať. (Dajte si parenú buchtu!)
Po pečení sme si to namierili na Hradozámeckú noc na zámok Kratochvíle. Po ceste sme si zdiaľky obzreli nedostavaný kláštor v Kuklově, navečerali sa v reštaurácii Na Verpánku v Lheniciach a spolu s dažďom si užili večernú prehliadku zámku.
Hluboká
V Jižních Čechách sme strávili presne 5 nocí, no zážitkov máme toľko, akoby sme tam boli dva týždne! Výlet sme zakončili pravidelnou víkendovou plavbou loďou z Budějovic do Hluboké a mali sme toho najmilšieho kapitána vôbec. Už dlho som nestretla človeka, ktorého by práca tak veľmi bavila. Potom sme sa od vody „vyštverali“ k zámku a pozreli si jeden z najkrajších a najbohatších dobových interiérov vôbec.
Bohužiaľ, vo vnútri je zakázané fotiť, takže vám odtiaľ nič neukážem, zároveň je to však vlastne aj obrovská výhoda, že nie sú k dispozícii takmer žiadne fotky – aspoň neprídete o ten „WOW“ moment. A veruže ten bude, keď budete stáť v miestnosti s nádherným kvetinovým stropom potiahnutým zlatom! Myslím, že krajšie sme náš výlet zakončiť ani nemohli.
Budúci rok by sme si tento výlet radi zopakovali. Jižní Čechy a okolitá príroda sú vraj najkrajšie zo sedadla bicykla, tak si to pôjdeme otestovať na vlastnej koži. 🙂 Čo poviete, uvidíme sa?
Love, peace and travel
