láska.

Pamätám si, akoby to bolo včera. Čakal v aute, ani sa mu neráčilo vystúpiť. Pohľad neohrozeného a na prvý pohľad nafúkaného frajera. Ruka na volante, „čau, ja som Peter“. Dvere som si musela otvoriť sama. „Nevychovanec jeden,“ pomyslela som si a s jemnou dávkou emancipovanosti (a v bielych vílovských šatách) nasadla do auta. Čo už, veď o nič nejde, ideme len von…

Na drink ma zavolal kamarát Frederik. Vraj mám vziať nejakú kamarátku a pôjdeme si spolu sadnúť. Kamarátka nemohla, tak som šla sama. Ja, Peter a Frederik. Pre dievča, ktoré predtým vyťahovalo päty z domu len zriedka (to viete, protivné matky! :D), trochu šok. Celý večer som pohľadom hypnotizovala pohár a myšlienky mi behali kade-tade. Bolo mi fajn, ale to, ako sa hanbím, muselo byť vidieť až na Gerlach. Večer som však prežila bez väčšej ujmy na zdraví a dokonca som obdržala aj kompliment na môj biceps (dodnes sa na tom smejeme). Peter ma odviezol domov a odfujazdil o pár zákrut ďalej. Éra Facebookov, Instagramov a iných -ov spôsobila, že sme si niekoľko dní písali. A písali, písali, písali. O pár dni neskôr ma pozval na kávu. A niekedy vtedy, v teplákoch, medzi scénou zo Star Treku a šálkou kávy sa to v nás zlomilo. Peter, moja prvá ozajstná láska. Ten nevychovanec z auta, s iskrou v oku, ktorá mi dokáže dodnes podlomiť kolená.

„What is love? Baby don’t hurt me, don’t hurt me, no more.“ Vždy si pri otázke lásky spomeniem na túto pieseň. No v skutočnosti je to ten najzložitejší a pritom najkrajší pocit a cit na svete! Láska, to je to, keď Vám v bruchu lietajú motýle. To sú tie momenty, keď spolu jete v posteli zmrzlinu a potom sa hádate o to, kto by ju mal dojesť dokonca či odložiť radšej na zajtra. To je tá chvíľa, keď na druhý deň prídete k mrazáku, otvoríte krabičku a tam je len na jednu lyžičku! Najskôr sa hneváte, lebo ste sa na ňu tešili, potom sa hneváte, lebo kto by len nechal (takmer) prázdnu krabičku v mrazáku, keď to môže dojesť a vyhodiť! A napokon sa už nehneváte, lebo viete, že kúpi druhú. Láska, to je keď si môžete grgnúť (či niečo iné) bez toho, aby ste sa červenali (ja sa červenám stále, ale už to tak neprežívam). Láska, to je keď Vás obíjme a vy sa cítite ako malé dievčatko. Pre mňa je láska, keď hráme „vojnu prstov“, hádame sa kvôli maličkostiam, nakupujeme o jedenástej v Tescu sladkosti, keď mi podrží činku a pomôže vytlačiť váhu, keď mu vyčítam, prečo mi nenosí kvety a nedrží dvere a on sa na tom smeje, keď mi s očakávaním púšťa novú pesničku, ktorú objavil, keď sa chytá za hlavu, čo som si to zase obliekla, keď hovorí „bejby, kľud“ a hlas položí dramaticky nižšie. A všetky tie iné pekné veci, ktoré medzi sebou máme.

Čo znamená láska pre Vás?

Na „rande“ s nami išla úžasná fotografka Kristiana Vavreková <3, vďaka ktorej máme tieto krásne fotky.