Ráno vstávam, je tma. Odchádzam z domu, je tma. Prichádzam domov, je tma. Och, ako len nemám toto obdobie rada! Teda, aby som neklamala samú seba či vás, mám ho rada, no musia byť vhodné okolnosti. V prípade, že môžem leňošiť, mať nohy pod dekou a užívať si svoj zázvorový čaj, je toto obdobie môj favorit. Vtedy mi krátke dni a dlhé noci nevadia. Napokon, po tme u mňa vzniká väčšina dobrých nápadov a dokonca mi to aj lepšie myslí.
Avšak v prípadoch, že sa líčim po tme a odchádzam do školy pomaly v pyžame, by som toto prichádzajúce zimné obdobie najradšej preskočila. Cítim sa vždy malátna a úplne bez energie. Viem, zatiaľ to nie je také hrozné, ale už to začína a mňa to desí čoraz viac. Keď sme boli v lete na tom Islande a ja som si uvedomila, že tak, ako sme tam vtedy my mali počas dňa svetlo, majú v zime počas dňa tmu, až ma zamrazilo. Zimu na Islande či v akejkoľvek severskej krajine by som asi nezvládla.
Určite by som skončila v tej skupine, čo robí štatistiky kúpou antidepresív…
Krátke dni, dlhé noci
Keď sa nad tým tak zamyslím, krátke dni a dlhé noci – to bol v puberte môj sen. 😀 Túlať sa po vonku, užívať si život a do rána tancovať na parkete. Keď som sa konečne dostala do veku, kedy by som si túto „túžbu“ mohla splniť, už po tom vlastne ani nedychtím. Okrem toho, že na takéto veci nemám absolútne energiu, vekom (a vzťahom) som našla vnútorný pokoj. Alebo som možno len príliš zvyknutá na pohodlie a viac mi vyhovuje pohár vína o deviatej v posteli než vodka o jednej na bare…
Pravda je asi niekde uprostred, no faktom je, že už dávno nemám potrebu sa predvádzať a upozorňovať na seba. Oblečením sa mi to asi nechtiac čas od času podarí, no správaním vôbec. Ja som síce nikdy nebola hlučná a afektovaná, no myslím, že som v puberte mala obdobie, kedy som sa správala viac vyzývavo. Vždy, keď na ulici/v autobuse/na zastávke vidím nejaké tínedžerky s hlasnou hudbou a postojom „nikto nie je lepší-krajší-múdrejší než ja“, spomeniem si na seba a moje kamarátky v rovnakom veku. A ostáva sa mi len pousmiať a uznať, že sa toho medzi generáciami okrem módy a účesov až tak veľa nemení. (:
Ružové šaty
Môj dnešný „preslov“ o dlhých nociach nepriamo súvisí aj s dnešným outfitom. Je to presne tá kombinácia, ktorú si rada obliekam na GNO či večer pri vínku! Jeden výrazný kúsok, v tomto prípade netradičné čižmy – ktoré mi pripomínajú takú tú bielu sieťku na hruškách, doplnené jednoduchými šatami. Vždy, keď sa obliekam niekam von, držím sa pravidla, že menej je viac – nie však doslova. 🙂 Radšej menej odhaľovať a viac sa pohrať s detailmi. Pokiaľ mám odhalené nohy, vrch zahaľujem a naopak.
Aby som to však spresnila, aj napriek tomu, že mám pri čižmách asociácie s hruškami, ich nosenie si užívam! Chcela som ich veľmi dlho, no nebola som si celkom istá, či a ako ich budem vedieť skombinovať. Napokon si však ku mne po istom čase našli cestu a ja ich nosievam najradšej s jednofarebnými jednoduchými vecami. V kombinácii s týmito ružovými šatami sa mi veľmi páčia, takže je možné, že ma niekedy stretnete večer v meste práve takto! Mimochodom, šaty sú aktuálne v predajniach Mohito v zľave za skvelú cenu a ja ich odporúčam všetkými desiatimi. Majú hrubšiu podšívku, takže sa budú dať nosiť aj v zime a vďaka peknému odtieňu ružovej sa aj ľahko kombinujú – vínová, sivá, modrá, čierna, béžová či zelená. Na blogu ich ešte určite uvidíte aj v iných kombináciách.
Prajem úspešný týždeň!
Šaty: Mohito (online k dispozícii tu, teraz v zľave!), Topánky: chick.sk (online k dispozícii tu), Bunda: Mohito, Kabelka: Mohito (online k dispozícii tu), Okuliare: Miu Miu // Eyerim
Foto: Peter Antal
Love, peace and fashion Ivanka
Krááása 🙂
Jsem stejná, jak píšeš.. dříve jsem vymetala kluby a teď vůbec nechápu, jak jsem to mohla zvládat.. Když do nějakého klubu zamířím dnes, tak buď jdu velmi brzo domů, protože mě to tam nebaví a nebo se rozhodnu, že tam raději ani nejdu 😀
Prosim vas vy mate saty velkost 36? Dakujem za odpoved
áno, áno 🙂 36ku mám