keď vieme lietať i bez krídel.

My vieme lietať i bez krídel. Šťastie a pokora v srdciach, trepotanie v bruchu a jamky v lícach. Pár čarovných chvíľ, keď sa cesty dvoch ľudí spoja. Zopár slov z mojich úst, pár z tvojich. Pohladí ťa po dlani, cítiš teplo vychádzajúce zo srdca. Dotyky a príťažlivosť, melódia hlasov, rytmus citu. Vždy presne vieme, čo chceme. A keď to nevieme, tak to zistíme. Ruka v ruke, jasná myseľ a všetko je zrazu iné. Svet bez vojny, všade samá cukrová vata. Slnko nám nad hlavami svieti i keď prší. V tvárach sme ešte rozjarené deti, no všetky cesty spolu zvládneme ako skúsení dospeláci. Láska silná ako život. Na chvíľu, potom už nie. Veď vieš.

Zlom, pád do neznáma, chuť po novom, nepoznanom. Čakáme, kým sa polepšíme. Sme zlí, sme klamári. No chcem na teba nezabudnúť. Bude nám lepšie, verím v to. Druhé šance, istá rieka. Príchody, odchody, ešte chcem zostať v tom stave bez tiaže. Keď padám, tak ma chytíš, keď kráčam, ukazuješ mi smer. Skús ešte raz.

Bez pochybností máme raj na zemi. Nezaujíma nás, čo bolo, čo bude, s kým bolo, prečo bolo. Čisté štíty, otvorené dvere, máme kopec možností a z úst nevychádzajú výčitky. Zaslepení láskou, nevnímajúc pohromy. Živelne, trochu sebecky, si skáčeme do náruče. Ťaháme sa za ruky, vnímame naše maličkosti, ľúbime.

Nič nie je večné. Ani láska. Všetko raz končí. Každé klišé, ani láska nie je výnimkou. Prvý pokus, druhá šanca, opravný pokus. Keď to raz nejde, tak to nejde. Cit odletí ako balón na motúzku. Dá ti zbohom, ešte sa pár krát obzrie, skončí…

Naveky.

amen.

Láska je zvláštna vec. Raz tu je, inokedy nie je. No na dobré sa oplatí počkať, všakže?

Ja som trpezlivá…

Maťo B., môj „fotopartner“, bol počas celého fotenia skvelý. Aj touto formou by som sa mu chcela veľmi pekne poďakovať za skvelý „herecký“ výkon a perfektne zvládnutý styling. Taktiež Martinovi za (nielen, ale aj) božskú trpezlivosť.