Tento článok vznikol v spolupráci s Always Platinum.
My ženy máme počas života mnoho tvárí – raz chceme byť nežné, inokedy dravé, potom starostlivé a o chvíľu zase odmerané. Niektoré dni chceme byť sexy, neprehliadnuteľné či krásne, iné zase nenápadné a mať svoj vlastný kľud. Sme tiež šikovné, mladé, skúsené, elegantné, drzé, potetované či extravagantné. Vieme kričať, vieme plakať, vieme bojovať, vieme sa brániť. Tiež vieme milovať, obetovať sa a poznáme svoju cenu. Každá sme iná a jedinečná, všetky rovnako jemné a zároveň silné. A tieto dva aspekty sú tiež hlavnou myšlienkou Always Platinum.
Dámske vložky? YAS!
Keď by ste sa ma niekoľko rokov dozadu opýtali, do akej spolupráce by som v rámci obsahu blogu či sociálnej siete nikdy nešla, moja odpoveď by bola: dámske vložky. Táto téma mi prišla úplne tabu, zahanbujúca a mimo „blogový svet“. S vekom však vidím, že jediné, čo je zahanbujúce, je nevedieť utriediť si priority a zaoberať sa len vecami, ktoré sú povrchné a nesú isté pozlátko. Po prečítaní e-mailu o spolupráci som chvíľu rozmýšľala, či do toho ísť.
Na jednej strane bola tá stránka môjho ja, ktorá mi hovorila, aby som sa nebála odkryť túto pomerne tabuizovanú tému a pokúsila sa otvoriť oči dievčatám a ženám, ktoré sú v rovnakej situácii, ako som bola pár rokov dozadu ja. Nebudem klamať, za menštruáciu som sa hanbila. Nákup vložiek bol pre mňa pomerne stresujúci a nie raz som ich do košíka cielene zahrabávala čo najnižšie. Nehovoriac o tom, že vložky v kabelke som mala vždy v najtajnejších priehradkach či zakamuflované v ďalších dvoch kozmetických taštičkách.
Zmena však prišla spolu s mojím priateľom Petrom. Môj prvý (a podľa všetkého aj posledný) vážny vzťah mi ukázal, že sa za moju prirodzenú ženskosť hanbiť určite nemusím. Naopak, mala by som s ňou byť stotožnená a v žiadnom prípade by mi nemala uberať na sebavedomí. Skôr než zahanbenie to však bol možno strach, či má moja polovička dokáže počas mojich dní zniesť alebo neistota, ako to vlastne muži celé vnímajú. (O tom, ako to vnímajú muži, respektíve ten môj, si budete môcť prečítať niekedy nabudúce.) Každopádne, vzťah mi dodal sebavedomie aj z tejto ženskej stránky a som vďaka nemu jemná (poväčšine), silná (veď viete, okolnosti niekedy inak ani nedovolia) a ešte k tomu aj v pohode (dokonca aj počas menštruácie).
Na strane druhej bola tá stránka môjho ja, ktorá sa bála, ako túto spoluprácu vezmete. Pretože, povedzme si úprimne, dámske vložky nie sú úplne bežným segmentom, ktorý ľudia na internete komunikujú…
Sú však súčasťou našich životov presne tak, ako aj špirála, prací prostriedok či minerálka. Tak prečo sa im vyhýbať? Okrem toho, ak vám môžem písať o kozmetike, jedle či obchodoch, ktoré mám rada, prečo nie aj o vložkách, ktoré používam už niekoľko rokov? Rozhodla som sa to prijať ako istú výzvu a dúfam, že ste v tom so mnou. Zároveň, s témou menštruácie by som do budúcnosti rada otvorila aj iné vážnejšie témy, ktoré sa týkajú nás žien, tak dúfam, že si ich radi prečítate.
Tabu
Sú témy, o ktorých sa v spoločnosti nerozpráva. Sú veci, ktoré si nechávame pre seba a ak máme otázky, odpovede hľadáme všemožnými spôsobmi – s internetom v popredí. Sú témy, o ktorých sa dokonca niekedy nerozpráva ani doma či medzi priateľmi. Sú témy, ktoré sú jednoducho tabu. Keď na ne príde reč, v momente sa červenáme, potíme a hľadáme spôsob, ako sa im vyhnúť. Do tejto skupiny by som z vlastnej skúsenosti bez mihnutia oka zaradila aj ženskú menštruáciu.
Je zahalená rúškom tajomstva a aj napriek tomu, že ju prežívame a riešime všetky, len málokedy o nej prehodíme nejaké slovo či dve. Áno, menštruácia je veľmi intímna záležitosť a aj to, že tu o nej píšem, môže niekomu zasahovať do komfortnej zóny. Ale musíme si uvedomiť, že je to normálna vec. Že každá zdravá žena má menštruáciu a nie je na nej nič démonické, nič nečisté. Je dôležité o nej hovoriť – medzi dcérami a mamami, medzi priateľkami a dokonca aj v prítomnosti chlapcov či chlapov. Z mojej skúsenosti totiž často ani netušia, čo to tá menštruácia vlastne je a ako vyzerá. (Nie, nie je modrá, ako ju dávajú v reklame….)
O menštruácii a veciach s nimi spojenými by sme sa nemali báť diskutovať. Predídeme tak zbytočným zdravotným problémom, dodáme si navzájom sebavedomie a nebudeme sa musieť kvôli prirodzenej veci trápiť a stresovať. U mňa sa veľa vecí zmenilo vekom. Menštruácia nie je katastrofa. Nie je na nej nič, za čo by som sa mala ako žena hanbiť. Či už v obchode, na záchode alebo celkovo, v živote. Naopak, mala by som byť vďačná za to, že ju mám a že je relatívne bez komplikácií. Sprevádza životom (takmer) každú z nás a je dôležité, aby sme ju vedeli prijať a nebáli sa o nej hovoriť. Samozrejme, nie je to téma na „small talk“ v bare, no medzi nami dievčatami by mala byť úplne prirodzenou témou.
Prvá
Pamätám si deň, keď som „TO“ dostala prvýkrát. Aj napriek tomu, že sme o menštruácii a o tom, čo sa v ženskom tele deje, mali predtým v škole prednášku s gynekológom, učili sa o nej na biológii alebo som ju okrajovo vnímala pri mamine alebo starších ženách z rodiny, zľakla som sa. V tú chvíľu som sa aj rozplakala, bola som v šoku. Vôbec som na to nebola psychicky pripravená a čo bolo horšie, nevedela som, ako to mám mamine povedať. Predtým sme sa totiž o menštruácii ako takej doma nerozprávali, takže som vôbec nevedela odhadnúť, aká bude jej reakcia.
Šla som za ňou s malou dušičkou. Tá to však zobrala úplne normálne a nerobila z toho vedu. Napokon, asi ako takmer každá mama. Vysvetlila mi, čo a ako a bolo.
No myslím, že sa na to ani nedá predpripraviť. Ten „moment prekvapenia“ si asi musíme zažiť všetky a je potom už len na mamách, aby to zvládli s gráciou. Úprimne, ani neviem, čo som vtedy vlastne čakala. Asi som sa bála, že bude túto „novinu“ volať všetkým v rodine…(Čo sa, samozrejme, aj stalo. :D)
Na horskej dráhe
Pre mňa je menštruácia istým spôsobom horská dráha – sú mesiace, kedy som plná života, mám množstvo energie a vôbec nič ma nebolí. Potom mám mesiace, kedy „umieram“ v posteli a mám chuť odrezať si brucho. Popri tom pozorujem padajúce hviezdy a želám si, aby som sa ďalší deň zobudila ako chlap…
Celkovo som však veľmi citlivá a dokáže ma rozplakať takmer všetko – či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle. Dúfam, že to poznáte aj vy a nie som jediná, kto je taký „plačko“. Moje nálady sú často ako tornádo. Snažím sa samú seba kontrolovať, no nie vždy to úplne ide. Napísala by som, že mám kvôli menštruácii záchvaty jedenia, ale klamala by som. Menštruácia je asi jediný čas, kedy mi veľmi nechutí – inak jem skoro stále a rada. Veru, niekedy by sa mi hodilo, keby trvala aspoň mesiac – možno by som sa konečne dostala aj do inej formy, než len do tej tortovej.
Počas menštruácie sa nebojím hýbať, športovať a vychutnávať si život tak, ako si ho vychutnávam po iné dni. (Áno, pod vychutnávanie spadá aj ležanie v posteli a vypozeranie celej série seriálu počas jedného dňa. :D) Kedysi som to brala tak, že mám menštruáciu – automaticky prestávam existovať. Pretože to takto robili aj dievčatá a ženy v mojom okolí. No môj prístup som zmenila hneď, ako som zistila, že mi pohyb pomáha. Samozrejme, ak má s menštruáciou niekto vážnejšie zdravotné problémy, život sa komplikuje, no povedzme si, problémy sú na to, aby sa riešili. Preto, ak sa vám čokoľvek nebude zdať, šup k lekárovi. Žiadne také, že si hľadám na internete diagnózy a v mysli pripravujem vlastný pohreb, pretože zo symptómov mi vychádza, že o týždeň umriem.
Sme v tom všetky spolu. Nebojte sa rozprávať o problémoch, ktoré vás trápia a nepodceňujte pravidelné gynekologické prehliadky! Je veľmi, veľmi dôležité poznať svoje telo a nebrať varovné signály na ľahkú váhu. Nie som lekár, takže vám tu nemôžem dávať odborné rady, ale takto medzi nami dievčatami vás môžem minimálne „nakopnúť“, aby ste si na svojom zdraví dali záležať. Je úplne jedno, či máte dvadsať, tridsať alebo päťdesiat rokov – musíme sa o seba starať.
K starostlivosti patrí bez pochýb aj pravidelná a dôkladná hygiena. Sprchu a mydlá na intímnu hygienu snáď spomínať nemusím, no keď už vás „mám na linke“, využijem to v trochu inom smere. Ženy, prosím vás, doma si robte, čo chcete, ale keď používate verejné záchody, buďte ohľaduplné a čistotné. Použitá vložka patrí do smetného koša – nie do záchodu. Ak použijem novú, tú starú viem pekne zabaliť do obalu od novej. Tiež, ak sa mi náhodou podarí zašpiniť záchodovú dosku (alebo čokoľvek iné), utriem ju. Je to to najmenej, čo môžeme urobiť!
Always Platinum
Za produktami od značky Always si naozaj stojím. Ich vložkám som verná od prvého dňa mojej menštruácie a síce som počas tých rokov vyskúšala aj iné značky, vždy som sa vrátila k používaniu ich produktov. Úprimne, potešilo ma, že práve beží kampaň na Platinum verziu. Tie si totiž kupujem omnoho častejšie ako verziu Ultra. Okrem toho, že majú krásne obaly (áno, áno, som ten typ človeka, čo sa často rozhoduje podľa obalu), vyhovujú mi viac ako „klasická“ verzia. Mám pocit, že dokážu zabezpečiť omnoho väčší komfort a ochranu pred pretečením. Pri Always Platinum sa mi nikdy nestalo, že by som pretiekla. Sú celkovo jemnejšie a najnovšie aj s vylepšenou technológiou v okrajovej časti pri krídelkách, takže nedráždia pokožku.
Jemná & silná v outfite
Keď som rozmýšľala, ako prepojiť tému s fotkami, napadali mi rôzne šialené veci. Ale vedela som, že ani jedno z toho nie som ja. Mám radšej, keď sú veci prirodzené a také, aké sú aj v skutočnosti. Bolo by prehnané, ak by som sa na vás usmievala s vložkami v ruke. Keď som sa pýtala Petra, či má nejaký nápad, povedal mi: “Budeš sedieť na záchode s hlavou v dlaniach.” Na pár sekúnd som stratila reč a potom som sa musela smiať. Ale naozaj veľmi. Sranda, ako to tí chlapi vnímajú, nie? Viem, že niekedy nám býva veľmi zle a máme silné bolesti, sem-tam sa posťažujeme, ale žeby to bolo z ich pohľadu až také tragické? Dúfam, že nie.
Moja polovička mi tento raz veľmi nepomohla, no rozhodla som sa, že to spravím tak, ako vždy. Najčastejšie s vami komunikujem formou outfitu a inak tomu nebude ani dnes. Zvolila som taký, ktorý ide z môjho pohľadu ruka v ruke s mottom Always Platinum – jemná a zároveň silná.
Červená je z môjho pohľadu farba vášne. Je to ohnivá a energická farba, ktorá pre mňa predstavuje práve spomínanú silu. Silu v rámci osobnosti, silu v rámci psychiky či silu z fyzického hľadiska. A predovšetkým silu, ktorú máme my ženy v sebe celkovo. V červenej sa cítim sebavedomo a v kombinácii s opálenou pokožkou je jednou z mojich najobľúbenejších farieb, ktoré počas leta nosím. Jemnosť, to sú pre mňa všetky tie krajky, čipky a volániky, na ktoré nedám dopustiť. Pôsobia hravo, no v spojení s odhalenými ramenami nadobúdajú istý temperament.
Ak sa pýtate, či si obliekam takýto outfit aj počas mojich dní, odpoveď je jasná: why not? Samozrejme, prvý deň, keď mi býva zle, volím čo najjednoduchšie a najpohodlnejšie kúsky, no potom už nemám vôbec žiadny problém nosiť aj šaty či sukne. Pre mňa osobne je veľmi dôležitá voľba spodnej bielizne. Najradšej mám „brazílky“, no počas menštruácie si od nich dávam z praktických dôvodov pauzu. Klasické bavlnené nohavičky v neutrálnej farbe sú stávka na istotu. Potom sa už vôbec nemusím obmedzovať pri výbere outfitu.
Zároveň mám na vás takto na záver otázku – ako vnímate menštruáciu vy? Beriete ju ako prirodzenú súčasť života alebo ste s ňou ako s témou mali/máte ťažkosti? Dostáva vás do rozpakov, hanbíte sa o nej hovoriť alebo ste s ňou v pohode? A myslíte si, že má vzťah matka-dcéra a to, do akej miery je tento vzťah otvorený, vplyv na to, ako ju v spoločnosti vnímame? A čo vložky? Skrývate ich pred svetom v tajných priehradkach a červenáte sa pri ich nákupe alebo ich beriete ako všetko ostatné?
Foto: Peter Antal
Topánky: Sam Edelman, Sukňa: NAKD (k dispozícii online v tomto odkaze) / s kódom „ivana_20“ 20% zľava na všetky produkty, Kabelka: Zara, Top: NAKD (k dispozícii online v tomto odkaze) / s kódom „ivana_20“ 20% zľava na všetky produkty, Klobúk: Orsay, Náušnice: Selepceny, Hodinky: Daniel Wellington, Náramky: vintage, Primark
Love, peace and fashion
No tak ten outfit ♥ a ty boty!! ♥
Ahoj, prosím ťa, máš skúsenosti s týmto e-shopom? Chcem si odtiaľ objednať kabát, ale neviem, či nebudem platiť nejaké clá a tak… https://www.missguided.co.uk Ďakujem 🙂
Ahoj. Áno, áno, mám od nich pár vecí. 🙂 Neplatila som nikdy nič, ak si dobre pamätám. 🙂
A nespomínaš si, ako dlho asi trvalo, kým ti veci prišli? 🙂
Ahoj. Tymto si mi pripomenula jeden dokument z Barmy z festivalu Jeden svet, teda jednu konkretnu scenu z neho. Mlada Americanka vycestovala s priatelom do Barmy, on isiel na sluzobku. Ako tam bola, vymyslela si projekt, ze zalozi teen dievcensku popovu skupinu na americky sposob (take tam este nevideli) a vrazila do toho vsetky svoje uspory. Ako raz sedela s dievcatami, ukazala im hygienicky tampon, vysvetlila im, na co sa to pouziva a im spadla sanka.