.Island, časť tretia

Neverila som, že mi zaberie toľko času spracovať všetky fotky, informácie a zážitky z Islandu! Najprv sa to zdalo ako „hračka“ – šupnúť fotky do noťasu a ide sa na to. Keď som však kopírovala takmer 1 200 fotiek z pamäťovej karty, uvedomila som si, že ku každej fotke sa mi viaže ešte minimálne tisíc zážitkov a bolo mi jasné, že také jednoduché to nebude. Chcem Vám toho napísať/povedať strašne veľa a po dopísaní a publikovaní článku si vždy uvedomím, na čo všetko som zabudla!

Musím sa priznať, čím dlhšia doba plynie od nášho výletu z prelomu minulého mesiaca, tým viac sa mi zlievajú spomienky dokopy a strácam prehľad, ktorý deň sme čo videli. Ono, spomenúť si na to, čo sme ktorý deň absolvovali, bolo ťažké už priamo na Islande. 😀 Prešli sme toho nesmierne veľa a najmä ten tretí-štvrtý-piaty deň boli plné zážitkov a neskutočných miest, pri ktorých sa zastavoval dych. Ak cestujete na Island a zaujali Vás miesta, ktoré vidíte na mojich fotkách, pozrite si na Instagrame #sweettravellollipop, kde nájdete všetky fotky (aj) z Islandu pokope. Snažila som sa dané miesto vždy označiť, takže to budete mať pomerne jednoduché – stačí kliknúť na lokáciu a následne si ju otvoriť v mapách. My sme pekné miesta hľadali rovnakým spôsobom, Instagram je v tomto smere úplný zázrak! #Iceland a lov na pekné miesta môže začať.

Najkrajšie na Islande bolo to, ako sa krajina stále menila a človek mal pocit, že je každú chvíľu v inom vesmíre.

Island, deň štvrtý & šiesty

Po noci v kempe v mestečku Hofn í Hornafirdi sme sa ráno zobudili na radostné výkriky z auta (ja s Peťkom sme druhú noc „v divočine“ spali v stane, Nat s jej Peťkom v aute) – našli sa kufre! Tešili sme sa my, tešila sa slečna na letisku a svet bol zrazu o niečo krajší. Dohodli sme sa, že nám kufre privezú lietadlom z Keflavíku na letisko na východnom pobreží v Egilsstaðir. Bolo len necelú hodinu cesty od mesta na východných fjordoch, kde sme mali AirBnb ubytko, takže plán bol jasný. Dostať sa počas štvrtého dňa do cieľa a večer sa vytešovať z kufrov.

Nasadili sme pohodovo-cestovné tempo – zastavili sme sa na krásnej čiernej pláži (nevieme jej názov, nebolo možné ju nájsť), kde sme si nazbierali krásne mušle a nečinne sedeli na vyhriatom čiernom piesku kombinovanom s jemnými kamienkami. Potom sme sa kúpali v skvelom (pomerne skrytom) hotpote (zoznam všetkých dostupných môžete nájsť tu) a pokračovali do fjordov. Cesta sa zmenila z asfaltovej na štrkovú, pribudlo 20% stúpanie a zákruty v tvare podkovy. Ak Vám býva v aute zle, v tomto prípade by ste vydržali asi po tretiu zákrutu. 😀 Cesta vedie okolo fjordov a síce je druhý „na dosah ruky“, cesta k nemu trvá poriadne dlho! Naše ubytovanie bolo „na konci sveta“ – a to doslova. Vedie k nemu totiž od rázcestia v predchádzajúcom meste len jedna cesta, ktorá v tomto mestečku aj končí a ďalej sa už ísť nedá.

Ako nám skoro (zase) ušli kufre

Keďže tu chodí menej turistov ako na juh, ktorý je frekventovanejší, domáci tu vedeli po anglicky pomenej, no nebol to problém. Ubytovali sme sa v príjemnom apartmáne a podvečer „frčali“ na letisko, kde už na nás čakali naše kufríky. Inak, tu sa nám stala milá historka – prídeme do haly 10 minút po pristáti lietadla. Hala prázdna, naše kufre + dva cudzie na korbe auta za sklom. Nikde nikoho, len jedna nemecká rodinka a ja nalepená na skle hypnotizujúca pohľadom kufre, aby nám neušli. Po chvíli sa na korbe zjaví dvojica mladíkov, ktorí tu pracujú. Neďaleko stojí pripravené lietadlo na odlet, do ktorého práve nasadajú ľudia.

Mladíci berú kufre a chystajú sa ich naložiť naspäť do lietadla – čo na tom, že na štítku je napísaný nejaký pokyn či destinácia – kufre čakajú, musia letieť. S vypúlenými očami búchame na sklo a mávame rukami – to sú naše kufre! Nemecká rodinka nechápavo pozerá, mladíci nás práve zbadali a postupne ukazujú na kufre, že ktoré sú teda tie naše (resp. ktoré chceme). Situácia to bola veru komická, no našťastie to dobre dopadlo. Už sme sa však videli zase bez kufrov a smiali sme sa, že keby sme prišli o desať minút neskôr, naše kufre by už leteli späť do Keflavíku.

Island, deň piaty

Piaty deň bol opäť skvelý – zablúdili sme do mesta Seyðisfjörður, kde sa nachádza kostolík s dúhovou cestou. Boli tu pekné kaviarničky a nad mestom sú atypické betónové zvukové sochy, v ktorých sa hlas, spev či prd (ako nám to predviedol nemecký turista) krásne ozýva. Pokračovali sme smerom k jazeru Mývatn, kde sme neskôr večer aj kempovali. Po ceste sme sa zastavili obzrieť „prdiacu zem“, oblasť okolo Námafjall (aktívna sopka patriaca do vulkanického systému Krafla), kde to kvôli plynom neskutočne smrdelo, no zároveň to bola jedna z najzaujímavejších vecí, ktoré som na Islande videla.

Island, deň šiesty

Šiesty deň patril Krafle – vulkanickému komplexu s neskutočným modrým jazerom (kalderou). Vyšlo nám pri nej také počasie, že sama sebe závidím! 😀 Čo ma však s odstupom času mrzí, že sme sa neboli pozrieť pri Leirhnjúkur! Určite sa tam choďte pozrieť, videla som odtiaľ fotky a myslím, že si to nechcete nechať ujsť. Preskočiť nemôžete ani Stóragjá a Grjótagjá jaskyne s jazierkom. Sú maličké, no o to krajšie. Nemalo by sa v nich kúpať (kedysi sa dalo, no vraj je tam E-coli, takže sa neodporúča. :D), no obzrieť si ich musíte – natáčalo sa tu dokonca aj Game of Thrones! Ďalej sme pokračovali k vodopádu Goðafoss a deň sme zakončili tou najkrajšou vecou, ktorú som v živote videla – Aldeyjarfoss. Dá sa k nemu dostať len v lete, ide sa dlhšie po štrkovej ceste, no určite sa oplatí! Takú nádheru už tak skoro neuvidím…

Rada číslo sedem

Počas našej cesty sme striedali ubytovanie cez AirBnb a spanie v kempoch. Dva dni kemp, jeden deň AirBnb. Bolo to skvelé, pretože aj keď bola ťažšia noc v stane, vedeli sme, že o deň nás už čaká teplá posteľ a sprcha, v ktorej budeme mať súkromie. Stany boli dobrodružstvo a pre mňa úplne nová skúsenosť. Síce som už „stanovala“ minulý rok na Pohode, nedá sa to porovnať. Mali sme samorozkladacie stany, ktoré sme počas letu napchali do obrovských kufrov, spacáky a karimatky. K tomu sme si kúpili aj tenké periny a tak nám bolo v stanoch príjemne. Nat s jej Peťom zbalili „ešus“, kúpili sme si k tomu malú plynovú bombu a pekne si v kempoch ohrievali vifonky, fazuľky a tiež Adventure Food! (O tom Vám napíšem v ďalšom článku, je to zázrak.)

Kempy sú zariadené tak, že nám nič nechýbalo. Samozrejme, musíte si dobre vybrať – je ich tam naozaj veľa a Google Vám ich poradí hneď niekoľko. Orientujte sa podľa toho, čo potrebujete. Kempy majú väčšinou v popise v piktogramoch zariadenie, ktoré ponúkajú. Naše „must have“ boli toalety, sprchy, prvé dni kuchyňa (keď sme boli bez „ešusov“) a niektoré dni práčka. Pre mňa boli dva najkrajšie kempy pri jazere Mývatn (nádherná atmosféra, pekné sprchy, všetko upravené a čisté) a nad mestom Akureyri (skvelý aj pre rodiny s deťmi, krásne kúpeľne, pekné prostredie, rôzne atrakcie). Našli sme aj také kempy, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z Hory majú oči, ale bola to asi len naša paranoja, nepredpokladám, že by sa nám na Islande mohlo niečo stať. 😀

Rada číslo osem

Počasie je nepredvídateľné. My sme mali väčšinu času krásne slnečno, no nebolo neobvyklé, že za ďalším kopcom sa zamračilo, prišla hmla a dážď. V čase nášho tripu boli teploty nadmieru vysoké a sami sme sa niektoré dni čudovali, ako je tam „teplo“. Pohybovali sa od cca. 12° do 20°. Nepredvídateľné počasie vyriešite vrstvením oblečenia, náhradnou bundou či ponožkami. Ja som si balila legíny, pod ktoré som nosila termoprádlo, tričko s dlhým rukávom a na to mikinu či rolák. Často som nosila aj čiapku (aj z estetických dôvodov – vlasy mi inak stáli na každú stranu) a tiež rukavice. Na nohy Timberlandy alebo hrubé „zimné“ tenisky. Nezabúdajte na plavky! Island je plný horúcich jazierok, v ktorých sa (poväčšine) zadarmo okúpete a telo sa vám vyhreje tak, že vám je potom celý deň príjemne teplúčko.

Rada číslo deväť

Ľudia sú tu milí. Veľmi. Vo frekventovanejších mestách vedia takmer všetci po anglicky, v menších to zvládnete rukami-nohami. Ak ste človek nedočkavý, vezmite si na upokojenie čokoládu – z našej skúsenosti sú Islanďania veľmi pohodoví a neponáhľajú sa. Pravdu povediac, ani sa im nečudujem – keby som si žila na takomto krásnom mieste spätá s prírodou, ani ja by som sa nikam nenáhlila. Sú veľmi láskaví a priateľskí, no musíte si uvedomiť, že všetko má svoje hranice. Rešpektujte ich pravidlá, ich prírodu, ich majetok. Na ceste neprekračujte rýchlosť (všetci, ale že všetci tam dodržiavajú predpisy), má svoje opodstatnenie. Síce to človeka niekedy láka zrýchliť a užívať si „vietor vo vlasoch“, po celom ostrove sú ovce, ktoré si vykračujú svetom, kde sa im zachce. Nie je zvláštnosťou, ak stoja v strede cesty bez pohnutia.

Ak vidíte zákazovú značku či nápis „private property“, vedzte, že tam nie je len tak. Nechoďte tam, kde je to zakázané. Nepreliezajte ploty ku koňom (sú po celom ostrove, všetky lúky sú oplotené, pasú sa na nich ovce a kone), všetky tieto pozemky niekomu patria, rovnako aj zvieratá. Na Islande nie sú žiadne „divoké kone“ – na to pamätajte. Každý a jeden má majiteľa, ktorý poväčšine nestojí o to, aby jeho majetok niekto obchytkával či kŕmil. Na Islande sú jazdecké centrá, kde si môžete prísť koníky pohladkať či povoziť sa na nich, no tie popri ceste nechajte na pokoji. Ak si ich chcete fotiť, nech sa páči, ale ten plot naozaj nepreliezajte. Je to drzé a netaktné – vám by sa tiež nepáčilo, keby vám turista liezol „do domu“.

Inak, taká zaujímavosť – islandské kone majú úplne iný štýl chôdze ako tie naše. Vyzerá to ako kombinácia klusu a cvalu a nech ste akýkoľvek dobrý jazdec, pri jazde si budete chvíľku zvykať, kým chytíte ten správny rytmus.

A Islanďania sa veľmi podobajú. Myslím, že každý si vie domyslieť, prečo…(Bez urážky, samozrejme.) Ale je skvelé, že majú také charakteristické črty, že si ich vie človek hneď zaradiť.