Je štvrtok večer, prichádzame domov z posilňovne a ja si to namierim rovno na balkón. Vonku je dusno, vzduch je ťažký a horúci, miestami sa mi ťažko dýcha. Vešiam mokré veci na sušiak a pri prechode do izby poznamenám, že by bolo fajn, ak by trošku spŕchlo. Zrak mi padne na stan v chodbe a po ceste z kúpeľne ho opriem o skriňu, nech do zajtra príliš nezavadzia. Ideme totiž na Grape! Stany pripravené, veci zabalené, spacáky nachystané. Už chýba len to, aby prišiel vlakom Jurko a našu „hroznovú“ premiéru si môžeme vychutnať plnými dúškami.
Neprešlo ani päť minút, keď som sa vrátila na balkón vyložiť ešte tenisky. Zrazu sa dvihol mohutný vietor a jedno z tričiek vyletelo do vzduchu. Duchaprítomne som schytila všetky veci a hodila ich do izby skôr, než odletia. Vietor sa dvíhal čoraz viac a okrem vecí na cvičenie už na balkóne lieta všetko, čo môže (alebo nemôže). Nestačím sa čudovať, stromy pod balkónom sa ohýbajú ako tanečnice, všade počuť praskanie, ulice sú zrazu plné vody. Padajú konáre či veci z okien, o necelé tri minúty už v diaľke počujem sirénu a onedlho vidím aj svetlá. Hasičské auto mieri priamo na parkovisko oproti a po chvíli sa sídliskom rozlieha zvuk motorovej píly. Neverím vlastným očiam, takúto búrku so silným „vetriskom“ som videla naposledy doma v Tatrách v osudnom 2004…
Ideme na Grape!
Na tejto búrke by nebolo nič zvláštne – samozrejme, okrem skutočnosti, že prišla odnikiaľ, bola naozaj silná, polámala polovicu sídliska, blýskalo sa každú stotinu a ja búrky tak nejako celkovo veľmi dobre neznášam. Najväčší problém som mala s tým, že nasledujúci večer ideme na Grape! Nebudem Vám klamať, nebolo mi všetko jedno. Keď som si predstavila, že ďalší večer mám spať v stane pod holým nebom obklopená niekoľkými tonami kovových konštrukcií hudobných stanov, prehodnocovala som všetky možnosti. Nie som padavka (iba niekedy), ale predstava, že by sa tam mojim dvom chlapcom (Peter & Jurko) mohlo niečo stať, nebola vôbec príjemná.
Ráno nás však počasie prekvapilo. Slnko opäť vysoko na oblohe, po „mordore“ z predchádzajúceho dňa ostal dôkazový materiál už len v podobe polámaných stromov. Na večer síce hlásili búrky, no povedali sme si, že to celé nejako zvládneme. Napokon sme sa nenechali odradiť a na piešťanské letisko zamierili s obrovským očakávaním. Po našej minuloročnej festivalovej premiére sme už boli čiastočne „ostrieľaní“, no predsa, Grape nie je Pohoda (a naopak), tak sme boli zvedaví, čo čakať.
Grape’17
Očakávania neboli vysoké, predsa len, nechceli sme byť sklamaní len kvôli tomu, že sme si niečo zidealizovali. Musím však povedať, že Pohoda nastavila minulý rok „laťku“ pekne vysoko! Snažila som sa to nevnímať, ale viete, ako to je – človek sa porovnávaniu v konečnom dôsledku nevyhne. Grape však nesklamal, mali sme sa výborne a aj napriek tomu, že sme ostali len krátko, sme si ho dokázali užiť.
V piatok na obed som nahodila môj tematický outfit, s Peťkom sme naskočili do auta a hybaj smer Piešťany. Tu sme z prichádzajúceho rýchlika vyzdvihli Jurka (brat) a frčali na letisko. Za expresné vybavenie áut v radoch na parkovanie dávam 10 z 10. Málo nás tam veru nebolo, nečakali sme však ani päť minút a už sme stáli pohodlné na „parkovacom“ mieste. Vyberáme veci z auta, vonku je asi tisíc stupňov a potia sa nám pazuchy. Resp. nepotia, lebo na Grape nás pozvala práve Rexona, ktorá je v tejto „potiacej“ problematike expert a na fest nás aj dokonale vybavila balíčkom. Ale keby sme ju nemali, tak by sa nám potili…
Inak, celkom paradox, že môj prvý „dežodorant“ bol práve od Rexony! Pamätáte si, istý čas mala také tie chutné teen balenia v troch farebných verziách s rôznymi vôňami? Tak presne tými som začínala! Musím povedať, že majú teraz naozaj veľmi vydarenú online komunikáciu a rada by som Vám dala do pozornosti aj ich web, kde majú množstvo praktických informácií o pote – neverila by som, že sa dá v súvislosti s ním toľko napísať.
Sme tu.
Ale späť na Grape! Prichádzame k hŕstke ľudí pred vstupnou bránou a intuitívne zisťujeme, že si musíme ísť vymeniť lístok za pásku do neďalekého stanu. Nie všetci však mali takúto intuíciu, takže niektorým návštevníkom sa stalo, že si vystáli rad pred vstupnou bránou (v čase nášho príchodu cca. 25 minút) a napokon sa museli otočiť a vrátiť sa po pásku. Poviem Vám, nič príjemné! Najmä preto, že ak niekto príde na Grape prvýkrát a nevie, ako to funguje, informáciu o výmene lístok-páska sa nikde nedočíta a upozorní ho až SBS služba pri vstupe. Ak sa náhodou niekedy budete chystať na fest, dajte si na to pozor!
Pred štýlovou bránou zo slamy sa stretávame so Simonkou a Vladom, obvešaní ako vianočné stromčeky sa pripájame k davu a čakáme, kým sa dostaneme dnu. Aj napriek tomu, že slnko pečie ako bláznivé, „čakačka“ ubehla celkom rýchlo a ani sa nenazdáme, už rozkladáme stany v stanovom mestečku. Trochu nadávame a presviedčame jeden druhého, kto má pravdu a ako má ten stan v konečnom dôsledku vyzerať, no stále prevláda dobrá nálada a nepokazí nám ju ani smäd, ktorý sa stupňuje čoraz viac.
Dress code „Kmeň Grape“
Po niekoľkých minútach sme „ready to go“ a kráčame preskúmať letisko. Po ceste k stánkom s pitím stretávame pár ľudí, ktorí neodignorovali dress code a ja sa vytešujem – práve téma festivalu, ktorá je každý rok iná, mi bola na Grape vždy veľmi sympatická a nevedela som sa dočkať, kedy ju zažijem na vlastnej koži. Nemyslím si, že je to o predvádzaní sa. Pre mňa je fest miestom zábavy, dobrej nálady, skvelej hudby, chutného jedla a tiež miestom, kde môže byť človek slobodný a užiť si na pár dní únik z reality. Istým spôsobom sa dá uniknúť aj vďaka móde – na fest si človek môže obliecť to, na čo nemá počas roka príležitosť či odvahu. A to ja môžem!
Už od prvého momentu, kedy som počula o téme „Kmeň“, som vedela, že si musím kúpiť pierkovú čelenku od Čarbičkovej. Tak som mrkla na Sashe a objavila tam dokonca celý set aj s náušnicami! Doplnila som ho bielou košeľou a čiernymi šortkami. Keďže sú miestami až priveľmi krátke, prehodila som si cez ne strapcovú sukňu, ktorá efekt holého zadku zmiernila a ja som sa cítila omnoho komfortnejšie. Na vrch čierny široký opasok a na chrbát ruksak, ktorý je omnoho komfortnejší než kabelka. Keďže na festivaloch býva vždy veľa (nemotorných) ľudí, v strachu o moje prsty na nohách som zvolila letné čižmy, ktoré mi prsty držali v bezpečí počas celého dňa.
Program dňa
Chalani dali pár pív, večer sme sa najedli do prasknutia a išli spokojní domov. 😀 Takto by sa to dalo zhrnúť v skratke, postupne to však bolo nejako takto: Prešli sme si celý areál, vyskúšali všemožné atrakcie, zastavili sa na Urban Markete, zajazdili na autodrome, popočúvali pár koncertov, stretli kamarátov, obdivovali obrie hrozná a pochvaľovali tie praktické hradby zo sena. Následne dali kávu, opäť muzika a napokon nás dostihol hlad. Ako sa však stmievalo, zrazu bolo na oblohe vidieť, kde všade naokolo sú búrky a my sme si neboli úplne istí, či to oba naše stany prežijú.
Popri jedení sme sa zhodli na tom, že bude lepšie, ak to zbalíme a pocestujeme domov. Ráno nás totiž čakala cesta do Chorvátska a spánok v posteli sa napokon javil ako lepšia možnosť, než klepať sa od strachu v stane, či do nás nebuchne blesk. Tak sme to všetko pekne zabalili (a tak sme to predtým frajersky postavili!) a 7 minút od Piešťan prechádzali cez takú búrku, že sme boli napokon aj radi, ako sme to vyriešili.
Celkový dojem
Minulý rok sme boli na Pohode, tento rok zase na Grape. Keďže mám pri oboch festivaloch jednu fajočku a sú si zatiaľ 1:1, môžem to s čistým svedomím pekne porovnať a zhodnotiť si sama pre seba, čo sa mi kde páčilo. Grape je skvelý v tom, že sa tam človek nenachodí ako na maratóne. Všetko je pekne neďaleko a celkovo nepôsobí tak „mohutne“. Pohoda je však omnoho viac „family friendly“, človek tam nájde viac atrakcií či možnosti oddychu. Grape sa mi zdá konštruovaný viac divokejšie, skôr pre mladšie ročníky, a teda teen generáciu, ktorej tam bolo neúrekom. Pohoda je pre mladých, starých, so psíkmi, s deťmi. Grape bol (aspoň na základe mojej skúsenosti) pre veľa prítomných o alkohole a tráve, čo bola pre mňa obrovská škoda.
Čo sa mi však páčilo, bolo to, že človek mal možnosť stretnúť množstvo známych, keďže sa tam nedalo tak veľmi „zašívať“ a rovnaké tváre človek videl aj niekoľkokrát za deň. Hudba bola skvelá a obzvlášť ma potešil stan s Tržnica Stage, kde to večer poriadne roztočila ľudová muzika a malo to super grády. Bolo to iné, bolo to krásne. Páčilo sa mi aj množstvo súťaží, ktoré si značky/partneri/predajcovia pre fanúšikov pripravili! Rexona rozdávala v ich zóne s lezeckou stenou a maxi selfie tyčkou sprcháče, Neovízia poukaz na operáciu očí, Ramen Kazu voucher na ich skvelú polievku. Ak mal človek chuť, vedel sa na tom poriadne vyblázniť.
Na celom feste bola vďaka Orange wifina a v ich stánku poskytovali aj nabitie telefónu s tým, že je u nich naozaj v bezpečí! Ako ich zákazník som dokonca po vstupe na festival dostala aj 1 GB dát zadarmo, čo sa mne veru hodí, keďže môj telefón ich zje každý mesiac „ako maku“. Veľmi kvalitná bola aj „food“ zóna, kde si človek vedel vybrať z obrovského množstva všelijakých dobrotiek – ešte teraz sa mi zbiehajú slinky!
Uff, až ma z toľkého písania bolia ruky! Užívajte víkend, ja čoskoro sa opäť ozvem. <3
Love, peace and life Ivanka