.ešte jedenkrát & modré šaty

Predstavte si, že by ste chytili zlatú rybičku a tá by Vám mohla splniť akékoľvek želanie. Čo by ste si želali? Alebo nie! Povedzme, že by si každý človek mohol vybrať počas života nejakú „superschopnosť“. Napríklad cestovať v čase, chodiť po vode, stať sa neviditeľným alebo vidieť za roh! Čo by ste si vybrali? Minule som nad tým tak rozmýšľala, aké by to bolo, mať svet taký, aký vidíme vo filmoch či o ňom čítame v sci-fi alebo fantasy knihách. Plný čarov, nadľudských schopností, magických miest…

.ešte jedenkrát

Chcete vedieť, akú schopnosť by som si vybrala ja? Chcela by som môcť prežiť niektoré momenty opäť takými očami, akými som ich prežívala po prvýkrát. S dávkou naivity a očakávania, so zvedavosťou a pocitom, že dané miesto, človeka či emóciu ešte nepoznám a horím nedočkavosťou spoznať viac. Nehovorím, že druhý, tretí či štvrtý bozk nemá to isté čaro ako prvý, no povedzme si úprimne, ani to naše najobľúbenejšie najlepšie jedlo nechutí po desiaty raz rovnako, ako tomu bolo „poprvé“. Viete, ako tým myslím?

Nie v zlom, samozrejme. Ja si vážim každú chvíľu – veď sme doma všetci zdraví (klop, klop), máme prácu, strechu nad hlavou a aj každodenné radosti. Ale tie „prvé“ momenty – prvý deň v škole, prvá láska, prvá jazda autom, prvý sneh, prvý bicykel, prvé kroky detí, prvé spoločné bývanie, prvá výplata, prvá „opica“ (tá ma ešte len čaká, no neviem, či ju budem chcieť zažiť opäť :D), prvé milovanie, prvá cesta za hranice, prvé čokoľvek je jednoducho nezameniteľné! A možno práve to, že sú také nezameniteľné, je ich najväčšie čaro…

A asi by som ani nemusela prežívať tie momenty rovnakými očami, možno by stačilo, ak by sme sa pre každodenné maličkosti dokázali viac nadchnúť a nebrali ich ako samozrejmosť! Jedna z viet, ktoré mi vedia dvihnúť tlak, je táto: „Veď neumieraš.“ Ja nerada maľujem čertov na steny, ale človek predsa nikdy nevie, čo sa stane o minútu či o dve! Aj keď veta „žijeme len raz“ rezonuje v ušiach mnohých najmä kvôli známej pesničke, predsa len má niečo do seba.

Modré šaty

No a teraz niečo k „móde“, keďže by chcel/mal/mohol byť tento blog najmä o nej. Tieto šaty sú láska! Áno, viem, že ja mám tých lások v skrini „habadej“, ale u týchto je to naozaj. Jemné modré prúžky, môj najobľúbenejší strih (a.k.a. môžem sa najesť do prasknutia a nič nevidieť) a k tomu nežná biela krajka sú dokonalé trio. Dokonca ich majú aj v ružovej a nestoja ani 20$, takže o to väčšie lákadlo. Dnes som ich skombinovala so žltou na topánkach a saku, ktoré som si vzala pre prípad núdze – podvečer sa predsa len niekedy viac ochladí a niečo cez ramená sa vždy hodí. Kabelku a rúž som zvolila v ružovej verzii – predsa, farba na perách dokáže outfitu dodať úplne inú „chuť“ a do tváre vniesť viac života. Napokon, ja mám na tie rúže z oblasti make-upu predsa len najväčšiu slabosť…

Prajem Vám pekný a úspešný stred týždňa!