.duševnô & kozmonautská bunda

„V dálce temnejch domů jen tvý okno svítí, celý město šlo už dávno spát, tak si to vem a já tu jsem…“ Takmer som zabudla, aká je sloboda krásna. Aké je úžasné ľahnúť si večer po dlhom dni do postele, zapnúť obľúbenú hudbu a vypnúť myseľ. Nehľadieť na čas a na povinnosti, len sa uvoľniť a „vypísať“. Úprimne, od srdca, možno trošku bez rozmyslu a pevného konceptu. Bez cudzích diktátov a bez tiesne termínov. Písať, písať, písať. Emócie, myšlienky, nálady, trápenia či radosti.

.duševnô

Skĺzla som do „konzumu“. Prestala som pozerať na to, čo chcem a cítim, zahrnula som sa prácou a prestala vnímať či počúvať svoje vnútro. Blog bol pre mňa vždy istou „terapiou“ vďaka ktorej som sa mohla otvoriť Vám a najmä sama sebe. Bol pre mňa miestom, kde mi často krát dokázal spadnúť kameň zo srdca. Kde slová z víru mojej hlavy dávali zmysel až vtedy, keď som ich videla čierne na bielom a následne mi ukázali riešenie mnohých problémov. Pre niekoho len spleť myšlienok, pre iného rovnaká duševná vlnová dĺžka a recept na život.

Pravdou je, že som sa trošku zľakla. Čítate „ma“ čoraz viac a asi nie každému je pochuti, ak o ňom ľudia vedia príliš veľa. Asi som sa tak nejako prirodzene stiahla do seba a začala s vami komunikovať viac formálnejšie. Ale vždy som si na blogu vážila to, že mám dobrých a úprimných čitateľov, s ktorými mám „vzťah“. Že som ja a na druhej strane niekto, kto má rovnako (či menej) krehkú dušu ako ja. Že sme z mäsa a kostí a máme rovnaké trápenia či radosti. Začala som veci robiť podľa „šablóny“. Toto má byť tak, toto onak…Nevravím, že je to zlé. Všetko má v tomto virtuálnom svete svoje pre a proti- či už úprimnosť a otvorenosť alebo hon za profesionalitou. Chcem robiť blog svedomito. Chcem, aby bol na vysokej úrovni, aby Vás inšpiroval a aby mal hlavu a pätu. No nechcem stratiť to „moje“, takže sa určite z času na čas vrátim k vylievaniu si srdca a myšlienok.

.masovo

Posledné mesiace som fungovala viac „masovo“. Snažila som sa Vás príspevkami zastihnúť a publikovať v „primetime“, aby ste si to či ono prečítali, pozreli. Aby Vás článok neminul, aby nám nič neušlo. Trošku choroba, čo? Samozrejme, že je dôležité robiť veci technicky správne a efektívne, inak by to nedávalo zmysel. Som perfekcionista a pokiaľ s niečím nie som spokojná, vylepšujem to dovtedy, kým s tým nie som na 100% spokojná. No začala som sa pohybovať na tenkom ľade a počúvať ľudí, ktorí o (pre mňa) dôležitých veciach nemajú ani tušenie.

Ono je to predsa tak, že ak človek naozaj chce, tak si ho to či ono nájde samo alebo si to on nájde dobrovoľne…Takže späť do starých koľají!

Outfit

Keď už som pri tom chcení, tuším, že bunda v štýle kozmonauta chcela zase veľmi mňa, a preto si ma našla! Veď viete, aký som k nim mala pár rokov dozadu odpor. A teraz hľa, v šatníku ich mám hneď niekoľko a nosím ich s takou obľubou, až sa tomu mne samej nechce veriť. Vraj je teraz trend nosiť ich s podpätkami. Ja som to síce ešte neskúšala, ale čo som už videla na fotkách na Pintereste, môže to vyzerať naozaj dobre, ak to človek vie! Budem to musieť niekedy skúsiť, no dovtedy ostanem verná skôr ležérnejšej kombinácii.

Keďže je posledné dni nadmieru chladno, s obľubou vyťahujem „zbraň“ menom vrstvenie a tiež najťažší kaliber- hrubý rolákový sveter! Tento červený je nový a dávam mu 10 z 10tich. Kúpila som ho nedávno v zľavách v Lindexe, čím si u mňa tento obchod zaslúžil titul „obchod s najlepšími zimnými svetrami“. Už minulý rok som si tam totiž zaobstarala jeden z mojich naj rolákov a teraz k nemu pribudli ďalšie dva, ktoré sú teplučké, pohodlné a kvalitné. Mimochodom, pod bundu som „šupla“ aj prešívanú vestu a utvrdila sa v tom, že si ju musím zaobstarať ešte v inej farbe. Je totiž skvelým riešením ako vonku nezamrznúť a v interiéri nebyť len v roláku!

Prajem Vám úspešný štart do nového týždňa. (: