.domov

Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Ruky, ktoré utierajú slzy smiechu, jedlo z podbradníkov, prach z poličiek a soplíky spod nosa. Ruky, ktoré zbierajú odrobinky spod taniera, špinavé prádlo zo zeme pri posteli a kocky zatúlaného lega spoza gauča. Je to náruč, ktorá ma vždy objíme, keď ma niečo trápi. Sú to oči, ktoré vidia aj to, čo videné byť nechce („To kam si hodil ten šušeň?, Ja som videla, že ti to spadlo!, Okamžite dvihni ten papier spod tej sedačky a nechci ma nahnevať…“), sú to uši, ktoré počujú každý krok, nádych či mlčanie a srdce, ktoré so starosťou prežíva každý moment, kedy niekto, kto má byť doma, ešte doma nie je.

Pre mňa je domov všade tam, kde ma niekto čaká (či niekedy niečo). Keď som sa pred troma rokmi presťahovala do Bratislavy, bolo to ťažké. Pretože ma nik nečakal a všetci, na ktorých mi záleží, boli príliš ďaleko. Bývala som v cudzom meste, plnom cudzích ľudí, spávala som v cudzom byte a blúdila cudzími uličkami. Časom som si však zvykla, začala som mesto poznávať a prirástlo mi k srdcu. Prirástlo mi k srdcu tak veľmi, že dnes ho nazývam domovom a teším sa z každej chvíle, ktorú tu môžem prežiť. Aj napriek tomu, že ma doma v Bratislave zatiaľ nik nečaká (naši a Petrík bývajú doma vo Svite), milujem to tu. Pretože viem, že čoskoro príde moment, kedy budem doma na niekoho čakať ja a vytvárať mu náruč, ktorú bude v cudzom meste potrebovať.

Domov

Chvíľu som „žila v kufri“ a hľadala si miesto. Nevedela som, či sa mi tu páči alebo nie a nevedela si naplno užiť ani čas strávený doma v Tatrách, ani čas strávený v Bratislave. Čoraz viac však cestujem medzi dvoma „svetmi“ a vnímam tak maličkosti, ktoré si musím a chcem vážiť. Čím dlhšie som v Bratislave, tým krajšie sa mi zdajú Tatry, tým intenzívnejšie vnímam vôňu našej obývačky a tým plnohodnotnejšie si vychutnávam čas, ktorý trávim doma vo Svite. Čím častejšie cestujem domov, tým viac si užívam pokojné víkendy strávené v poloprázdnej Bratislave, tým sladší je obľúbený cheesecake v obľúbenej cukrárni a tým plnohodnotnejšie si vychutnávam čas, ktorý trávim doma v Bratislave.

Priznám sa, aj keď zbožňujem šoférovanie a cestovanie, cesty tam a naspäť sú vyčerpávajúce. Asi už len z toho dôvodu, že ich poznám naspamäť. Najhorší je však vždy ten pocit, že už-už musím ísť preč alebo niekto musí odísť odo mňa! Ale zvyknem si aj na to, hádam.

Môj kúsok raja

Síce v Bratislave ešte nemám tak úplne „môj“ domov, vždy sa snažím zariadiť si kúsok toho môjho raja presne podľa seba. Domov je všade tam, kam sa rada vrátim a verte mi, do tejto izby sa vždy vraciam s radosťou! Síce dnes z nej vidíte len časť, sľubujem, že niekedy Vám z nej ukážem viac. Milujem moju obrovskú posteľ, v ktorej zaspávam rýchlosťou svetla! Moje miesto pod oknom, kde sa „to“ všetko deje. Trávim tam azda najviac času a za všetko môže to božské kreslo. A tiež fakt, že spoza okna vidím „celý svet“! (:

Mimochodom, na blogu ste si už mohli prečítať dva články, v ktorých opisujem to, ako slovo domov cítim! Ak ste ich náhodou nečítali (a chceli by ste!), stačí si do vyhľadávacieho okienka v pravom hornom rohu zadať slovo „domov“.

#najdisisvojstyl

Snáď Vám nevadí dnešná domáca atmosféra! Ale „cvakli“ sme to tak, ako to je. Nebudem sa predsa na nič hrať, veď ma už poznáte. Či pri stole alebo na posteli, pracujem a „hrám“ sa vždy v domácich šatách, s vlasmi hala-bala a okuliarmi na nose. Doma mi vyhovujú viac, než šošovky. Možno je to aj preto, že niekedy ich nedám z očí celý deň a preto si chvíľku „oddychu“ s rámom na nose vychutnávam. Veď viete, že bez neho či bez šošoviek som slepá ako krtko. -_-

Tento rám mám nový a je o niečo iný, než nosím zvyčajne. Mám rada mačací tvar s hrubšou obrubou, pretože je výraznejší a na mojej tvári viac vynikne. Tentokrát som si však povedala, že je čas na zmenu a keď ma z optiky Fokus oslovili, aby som Vám „zvestovala“ novinu o ich najnovšej akcii, povedala som si, že idem do toho. Pretože rámov nikdy nie je dosť- najmä, ak máte tendenciu si svojou šikovnosťou nejaký prisadnúť, všakže. Aktuálne tam prebieha akcia #nájdisisvojštýl, v rámci ktorej sú do 15.11. dioptrické sklá ku všetkým rámom značiek Ray-Ban, Vogue a Oakley iba za euro. Ja som si tie svoje vyberala v predajni v Poluse, kde pracuje veľmi milá a nápomocná pani. Tá ma usmernila, na ktoré stojany sa akcia vzťahuje a z čoho všetkého si môžem vybrať. Najskôr som chcela čierne Ray-Ban s kovovým mostíkom nad nosom, no napokon sme sa s Bobinkou (ktorá mi robila odborného poradcu) zhodli, že podobné už mám a lepšie budú tieto od Vogue! Sú veľmi dievčenské, elegantné a jemné, takže mi nadmieru vyhovujú.