.domov II.

Hovorí sa, že domov je tam, kde je tvoje srdce. Asi na tom niečo bude, pretože sa cítim dobre všade, kde kúsok z toho môjho srdca ostal. Vraj, ak chceme poznať, kde sa to naše srdce skrýva, treba pozorovať, kam blúdi naša myseľ, keď len tak „dumeme“. Nuž, moja myseľ je raz v Liptovskom Ondreji, inokedy doma vo Svite, potom sa presunie do Paríža a obkľukou cez Veronu napokon skončí v New Yorku. To moje srdce by som hľadala asi márne alebo pridlho, keďže ostalo na viacerých miestach, podľa toho, kde som bola, čo som zažila a s kým som dané chvíle trávila. Každý jeden kút krajiny, každá ulica a každá chvíľa strávená mimo domu mala a má svoje špecifické čaro a pokiaľ ju dostatočne precítime, dokáže sa nám dostať hlboko pod kožu. Mne sa cestovateľské zážitky pod ňou už pekne kopia a nevymenila by som ich za nič na svete! Nie som veľmi ten „múzeum-galéria-všetkypamiatky“ typ, skôr si užívam atmosféru v uliciach, ochutnávam jedlo a pozorujem ľudí či architektúru, no vždy to stojí za to. Ak by som mala veľa peňazí, každý mesiac by som spoznávala inú krajinu! Momentálne na to musím ísť pomaly, keďže okrem rozpočtu mi chýba aj ten voľný čas na cestovanie, no verím, že sa mi raz moje cestovateľské sny splnia. Okrem toho, letenky a ubytovanie sa už dnes dajú zohnať za skvelú cenu, tak prečo to neskúsiť? (:

Často sa zamýšľam, kde by som chcela, aby bol v (krátkej) budúcnosti môj domov. Stále som nenašla odpoveď, každý týždeň by som najradšej žila niekde inde, no môj skutočný domov ostane navždy vo Svite. Síce som sa narodila vo Zvolene, mamina pochádza zo Skalice, ocino je Tatranec a tak som aj ja vyrastala pod Tatrami. Tak trochu „na predmestí“ východného Slovenska, kde ľudia vo veľkom obľubujú slovíčka „ta“ a „fest“ (v spojení s „fajne“ nemá konkurenciu) a rozprávajú s nezameniteľným prízvukom, ktorý občas počuť aj vtedy, keď rozprávajú po anglicky či nemecky. Píšem rozprávajú, pretože na mňa sa tento prízvuk veľmi neprilepil, čomu som aj celkom rada (bez urážky) a skôr u mňa môžete počuť pár českých slov či čechizmov, keďže mamina si čas od času „povyprávjá“. (Čuješ, čo tam ňúraš? Takú Ti lisknem…) : D Detstvo (a väčšinu času) som trávila v Poprade, momentálne však bývame už 14 rokov vo Svite, čo by malo byť jedno z najmenších miest na Slovensku. (: Bývame v útulnej mestskej časti na tichučkej ulici a vždy, keď som doma, cítim sa ako v inom svete. Na ulici sa každý každému pozdraví, deti behajú po vonku v teplákoch a starých tričkách, bláznia sa na ihrisku či v lese, ktorý celú časť obklopuje, všade je ticho a pokoj, počuť len kosačky či suseda, ktorý mláti kladivom do klincov. Máme tam jeden obchod (kde majú najlepšie biele rohlíky na svete!) a krčmu, kde okrem piva a čapovanej kofoly predávajú aj skvelé nanuky. K uliciam a miestu, kde bývam, sa mi viaže nespočetné množstvo spomienok, ktoré sa mi vynárajú vždy, keď prídem domov. V záhrade nám behá jeden veľký šialený pes ( Volá sa Aisha a je to čistý blázon. .) Vždy, keď ma vidí, snaží sa využiť príležitosť a „otravuje“ ma, aby som sa s ňou hrala. Akosi si však neuvedomuje, že už nie je šteňa a keď sa o mňa labami oprie, je väčšia než ja.), jeden malý chlpáč (Emma, ktorú ste už na blogu videli tu) a sivý kocúr(ik) Teodor, ktorý je presne taký, ako naznačuje jeho meno- pohodová mačka, ktorá zbožňuje jesť a spať.

Momentálne je mojím najobľúbenejším kútom nášho domu okrem terasy plnej kvetov naša nová kuchyňa. Dnes by som Vás k nám rada pozvala na návštevu a ukázala Vám z nej aspoň časť, ktorá sa nám zmestila do objektívu! Viem, že mnoho ľudí sa dnes nadchýna skôr pre moderné (a lesklé) kuchyne, no ja som presne na tom druhom brehu, kedy ma najviac zahreje pohľad na „domácu“ drevenú kuchyňu, z ktorej ide láska. Samozrejme, musí sa štýlovo hodiť aj k ostatnému zariadeniu domu či bytu, takže je to individuálne, no táto naša je pre mňa momentálne favorit a mierne jej konkuruje snáď iba jedna modelová v IKEA Bratislava. (Ak sa chodievate do Ikea kochať tak často, ako aj ja, určite ste si ju už všimli. Nachádza sa v obývačkovej sekcii, keďže je to prepojená kuchyňa s obývačkou a jedálňou, v bielom drevenom prevedení.) Ešte nie je úplne 100%, chýba nám pec, ktorá bude v otvore, kde môžete teraz vidieť ovocie, no každé ráno, keď v nej stojím alebo sa na ňu pri raňajkách pozerám, poviem asi 250x, aká je krásna. 😀 Mamina si ju navrhovala sama, konzultovala svoje nápady so stolárom, ktorý nám ju robil, s ocinom a so mnou (bože, koľko sme sa len napočúvali! :D) a napokon vznikla táto nádhera. Je v kombinácii jemnej a výraznejšej zelenej s ošúchaným efektom, v tvare písmena U. Trošku ma mrzí, že na fotkách nie je vidieť riešenie druhej strany kuchyne, kde máme špajzu, pretože to mamina naozaj šikovne vymyslela, no možno niekedy nabudúce. Ako však pozerám, zišlo by sa nám ešte vymeniť roletu. Mna osobne veľmi nadchla táto, ale keďže nemáme okná Velux, tak z toho pravdepodobne nič nebude. Každopádne, nový „meeting point“ pre mňa a maminu zbožňujem. Aj Vy to tak máte, že ak ste u kohokoľvek z rodiny na návšteve, sedíte v kuchyni? Vždy, vždy, vždy to bolo u nás tak (stará mama, babka, krstná mama, prastarká), že sa sedilo a debatilo práve tam- chlapi v obývačke a ženy v kuchyni. Ozaj, čo hovoríte na moju novú zásterku? Je z Chic&lovely, vyrobená a navrhnutá na Slovensku! a najradšej by som ju nosila stále.

Môj domov je teraz vo Svite, no rovnako tak aj v Bratislave. Vždy budem „Tatranka“, no milujem to rovnako tam, aj tam. (: