dobre je.

Niekedy mám strašne sentimentálne nálady a robím všetko pre to, aby som samú seba dohnala k slzám. Ťažko povedať, či sú to slzy šťastia alebo smútku (to viete, keď sa tie spomienky vo Vás miešajú a tak), ale vždy mi to dobre padne. Prehrabať sa starými fotkami, nejakými tými listami či smskami. Uvedomím si, ako som sa mala dobre a ako sa len dobre mám teraz. Ako sa všetci meníme, ako by sme mnoho vecí spravili inak, ako by sme sa v tých a tých situáciách zachovali úplne rozdielne, ako nás niečo mrzelo a nemuselo, či naopak, ako nám bolo čosi ukradnuté a nemalo byť. Ale to bola len taká vsuvka na úvod, inak sa mám super, som spokojná, šťastná a zdravá, takže sa niet načo sťažovať.

Víkend som strávila spolu s Petríkom v Bratislave, kedy sme sa túlali mestom, ochutnávali najlepšie chute Bratislavy, boli sa pozrieť v aréne na basketbal a najmä, montovali a sťahovali. Síce sa P. najskôr tváril dosť zhrozene, keď videl, čo všetko som mu ešte pod Tatrami začala nakladať do auta, no napokon sa s tým zmieril a ja som aj tak zistila, že som doma nechala ešte dobrú polovicu vecí! Úplne najhoršie je preniesť si všetko, čo pri sebe chcem mať, pretože je toho tak veľa, že by bol vhodný akurát tak kamión. (Ale neboj sa, mami, ja si to tu postupne všetko podonášam. :D) Čo sa týka outfitov, víkend sa niesol v znamení domácich šiat a bosých nôh od prachu, no keď sme z domu vystrčili nosy, tak som stavila na pohodlnosť, čo v tomto prípade znamenalo kombinácia lacláčov a polotrička. Doplnila som ich novými „čačanými“ teniskami od Shoozers a výrazným žltým sakom, ktorého farbu zbožňujem! Minulý týždeň sme boli s maminou v poľskom Zakopanom, odkiaľ sme si z Mohita doniesli v rovnakej farbe za skvelú cenu kabát, tak sa už neviem dočkať, kedy naň bude počasie.

Majte super týždeň, o pár dní Vás opäť pootravujem s novým príspevkom. 😉