denim & leather.

Pravidelne mávam obdobie, kedy by som potrebovala, aby mali dni minimálne 30 hodín. Stáva sa mi to každý mesiac a tuším, že to nebude náhoda. Aj tu platí staré známe, že keď nič, tak nič a keď všetko, tak hneď a naraz. Na jednej strane sú takéto dni naozaj super, pretože sa nezastavím, som v jednom kole a nenudím sa, no keď prídem večer domov, som vyčerpaná a jediné, na čo mám silu, je umyť si zuby, prezliecť sa do pyžama a ľahnúť do postele. V takých chvíľach si spomeniem na to, aké je super, ak človek nebýva sám, ale s rodičmi či partnerom a keď to naozaj potrebuje, láskyplne sa oňho niekto postará. A potom mi príde ľúto, mám tie svoje nostalgické nálady a ľutujem sa, aká som to ja chudinka (jeden môj známy síce používa výraz „emancipovaná“, ale v takýchto stavoch toto označenie naozaj nemám chuť používať a znie mi ako nonsens), že mi ani nemá kto uvariť čaj. Následne si otvorím čokoládu s veľkými orieškami, poviem si, že zjem iba jednu tabličku a ani sa nenazdám a celá čokoláda je fuč. Samozrejme, hneď na to si začnem nadávať, aká som sprostá a na čo chodím cvičiť a makám, keď to potom „zajem“ takouto bombou, no našťastie sa mi to nestáva až tak veľmi často, tak sa karhám len chvíľku a potom sa uspokojím, že predsa len bola veľmi dobrá…

Za posledný mesiac sa mi však život otočil o ~~365 stupňov~~ 180 stupňov a zomlelo sa toľko super vecí, že mi tie náročné dni za to vlastne naozaj stoja! Už sa nemôžem dočkať, kedy Vám budem môcť definitívne napísať o tom, ako sa veci majú (to viete, kým nie je všetko na 100%, nemôžem sa tým veľmi „chváliť“) a čo všetko ma/nás (keďže ten život vo virtuálnej realite tak nejako spolu chtiac-nechtiac žijeme) čaká. Čo však môžem s istotou potvrdiť, je moja nominácia v súťaži Bloger Roka. Naozaj ma veľmi potešíte svojím hlasom! (Ak ste tak už urobili, tak Vás ľúbim ešte viac, než som Vás ľúbila predtým. Sľubujem.) A v utorok cestujeme s Petríkom do Londýna, kde sa, okrem iného, uvidím aj s Natálkou z Natinstablog, na čo sa veľmi teším. Dúfam, že sa nám podarí zrealizovať aj nejaké spoločné fotenie!

Tak aby som sa už konečne dostala aj k dnešnému outfitu, čo poviete? Môj „úvodný preslov“ sa mi nejako natiahol, všakže. Každopádne, ako som písala v minulom príspevku, dúfam, že sa tá „pravá“ zima už nehodlá vrátiť späť a my môžeme pomaly a iste zhadzovať vrstvy oblečenia, svetrov a šálov. V tom dnešnom outfite síce šál ešte mám, no sveter už absentuje, čo ma ako milovníka šiat veľmi potešilo, pretože pravdu povediac, naozaj by som so svetrom v tomto prípade vyzerala ako medveď. Kožené či koženkové bundy a rôzne saká sú pre mňa v období jari tým najvernejším spoločníkom a fascinuje ma, ako sa vždy perfektne hodia ku všetkým štýlom outfitov. Či už mám na sebe elegantné šaty alebo len nejaký jednoduchý look s riflami, vždy to vedia tieto kúsky perfektne doplniť. Aj dnes mi moja obľúbená koženková budnička padla vhod! S jednoduchými džínsovými šatami si, podľa môjho názoru, strihovo i farebne veľmi rozumie a dokonca mám k nej i skvelé koženú kabelku v rovnakej farbe! Tú som si mohla vďaka jednej skvelej spolupráci (o tej tiež podrobnejšie neskôr!) s obchodom Rela v Poprade odniesť do môjho šatníka (kto si pamätá, aké meno má môj šatník? :D) spolu s týmito perfektnými čižmami! Zamilovala som sa do nich na prvý pohľad. Majú ich i v sivej a tmavomodrej, čo mi veľmi neuľahčovalo rozhodovanie pri výbere. Nakoniec však vyhrali tieto, pretože pôsobia takým tým „hrejivým“ dojmom a som nimi nesmierne užasnutá. Sú pohodlné a na nohe vyzerajú naozaj božsky! Či už v kombinácii so šatami alebo nohavicami, každý outfit povznesú na úplne inú úroveň.

O dnešné čarovné fotografie sa postarala krásna a šikovná fotografka Nina Skalíková, ktorú môžete sledovať i na Facebooku (nech Vám nič neujde!).

Majte peknú druhú polovicu týždňa!