čriepky.

Niekedy rozmýšľam, aké by to bolo, dostať v živote šancu na viac. Zopakovať si jeden čarovný okamih v živote, mať možnosť zmeniť svoje rozhodnutie, stretnúť sa s niekým, kto mi chýba, vymazať spomienku, či sa len tak nečinne prizerať na svoje minulé činy. Fantazírujem, aké by som mala pocity, či by sa mi v očiach leskli slzy, alebo by som sa smiala. Fantazírujem, či by bolo rovnaké počasie ako vtedy, alebo by som si ho mohla dotvoriť sama. Svietilo by slnko, alebo by padal sneh? Bolo by to také, aké by som si to sama vysnívala? Napríklad by padali veľké snehové vločky a na ceste by bola námraza, z úst by sa mi pri výdychu valil kúdolček dymu, teplý dedkov kabát by ma hrial, sedela by som na lavičke a na nohách by som mala papučky z detstva, ktoré mi pripomínajú Vianoce u babky? A všetky krásne chvíle z čias, keď som mala päť , by sa mi premietali pred očami?

Veľa ľudí a okamihov mi chýba. Ale asi to tak musí byť, že niekto odíde a niekto iný príde…

Často si uvedomujeme, čo pre nás veci znamenajú, až keď ich stratíme.