counting stars.

V Bratislave bývame na kopci. Na kopci, ktorý je plný krásnych honosných domov, drahých áut, vyšľachtených plemien psov, načančaných paničiek, uhladených pánov. Mosadzné brány, presklenné domy, v garáži dve verzie Land Roverov, jeden pre manželku, druhý možno pre milenku, pred bránou Porsche v bielej verzii, o ulicu nižšie old school zelený Jaguár. Životy ako zo škatuľky, takmer v srdci hlavného mesta, s peknou rodinkou, dobre platenou prácou, častými dovolenkami v zahraničí. Všetci by chceli, ale nemôžu mať…

Neviem, každý máme tie svoje hodnoty niekde inde, každý sníva o čomsi inom, ale úprimne, mať takú rodinnú pohodu vo vysnívanom dome, s utešenou rodinkou a pocitom, že keď sa ráno zobudím, pôjdem robiť prácu, ktorá ma baví a som za ňu aj pekne odmenená, to je cieľ a vidina, cesta, ktorou by som sa rada uberala. Pravda, ani nepotrebujem toľko pozlátka, ktoré majú vyššie spomínaní, ale ísť s medzi ľudí s pocitom, že si môžem dať v reštaurácii trebárs aj drahý steak bez toho, aby som už po zvyšok mesiaca nemohla výjsť z domu, nerozmýšľať pri pulte s jogurtami, že to Monte nejako zdraželo a kelímok sa zmenšil, nešpekulovať pri topánkach, ktoré mi padli do oka, či sú alebo nie sú príliš drahé, urobiť si radosť, len tak. Urobiť radosť druhým, len tak…Aby sa mi nemuseli tlačiť slzy do očí, keď vidím biedu, ale byť schopná niekoho z tej biedy dostať, pomôcť mu postaviť sa na vlastné nohy. Podľa mňa je to všetko tak strašne ťažké! Uberať sa smerom, ktorý si človek vysníva a dostať sa tam, kam chce. Chce to veľa energie, nervov, častokrát aj boj so sebou samým. Lebo ľudia sú naozaj všelijakí a dokážu sa k sebe správať nesmierne hnusne! Ale keď vidím tie priepastné rozdiely, ktoré v spoločnosti existujú, že niekto má všetko, na čo mu zrak padne či ruka siahne a druhý nemá ani na chleba, tak ma to ešte viac nakopne a núti byť lepším človekom. Je mi z toho smutno, ale taký je život. Síce viem, že svetový mier by sa mi nastoliť neporadilo ani vtedy, ak by som bola Miss, aspoň seba môžem zmeniť…

Lately, I’ve been losing sleep
Dreaming about the things that we could be
But baby, I’ve been praying hard
Said no more counting dollars
We’ll be counting stars.

Dnešný outfit je v mierne rozprávkovej atmosfére, taká pani noci alebo čosi podobné! Možno niekomu poslúži ako inšpirácia na Halloween alebo si len odmyslite klobúčik a taká princezná noci s dávkou odvahy trebárs aj do práce či školy. Body, ktoré mám na sebe, bola láska. Láska, ktorú mi ukázala v Intimissimi mamina, keď sme spolu trávili víkend v Bratislave a ja som naň musela myslieť až do momentu, kedy som si ho kúpila. Potom som šťastná a vyrovnaná odišla z obchodu bez skúšania a doma sa modlila, aby mi sadlo. 😀 A veru, myslím, že sadlo! Zbožňujem ho celé celučičké, aj bez podprsenky, veď predsa, čas od času sa môžem aj takto odviazať. K tomu moja nová sukňa a strieborné doplnky, niektoré z nich ste už mali možnosť vidieť.

O fotky sa postarala Nina a ja Vám prajem pekný záver pracovného týždňa!