červená bunda & snehové radosti.

Som Tatranka. Od mala na zasnežených svahoch, so zmrznutými nohami a primrznutými soplíkmi pod nosom. Od mala po kolená v snehu, schovaná v snehovom iglu, ktoré sme stavali tri hodiny a aj tak sme sa doň nevošli viac než po pás. Od mala na sánkach, so šialenou rýchlosťou a na najstrmšom kopci. Od mala s červenými vyštípanými lícami, mokrým oblečením do poslednej nitky, no stále s úsmevom na perách. Zima v Tatrách je to najlepšie, čo môže byť. Síce je rok čo rok stále menej a menej snehu, stále verím a čakám, že jeden rok napadne toľko, ako keď som bola malá! Tak veľa, že záveje popri ceste boli vo výške nákladného auta a sneh stále padal a padal, chumáče vločiek veľké ako dlaň. V zime som prvý (a zatiaľ posledný) raz spadla do zamrznutého potoka. V zime som si prvý raz (keby len) zlomila ruku. V zime sme sa sánkovali tak, že sme ledva-ledva dobrzdili tesne pri brehu potoka. V našej zime, tej tatranskej, som sa naučila lyžovať, korčuľovať, stavať snehuliaka, robiť dobré snehové gule a anjelov do snehu. V zime som sa dozvedela, že budem mať brata. (Viete, ako som sa tešila? Keby som len vedela, čo to za 13 rokov z neho vyrastie, napísala by som Ježiškovi radšej o sestričku…)

Čím som však staršia, zima naberá na vážnosti…Okrem toho, že snehu máme naozaj málo (najviac je ho však vždy na Tatranskej Štrbe!), nikomu sa počas chladných dní nechce vychádzať z domu. Všetci by len ležali, spali, oddychovali. Netvrdím, že to nie je potrebné, ale keď už ten sneh aspoň na pár dní máme, prečo si ho náležite nevychutnať? Mne napríklad veľmi chýbajú guľovačky a šialená sánkovačka. No všímam si, že je naozaj ťažké niekoho nahovoriť na to, aby sa so mnou šiel sánkovať, nieto ešte guľovať. Totiž, medzi ľuďmi panuje také všeobecné pravidlo, že od určitého veku sa už proste tieto „detské“ hry nepatria. A pritom je to taká zábava. V každom z nás je predsa ukryté dieťa, ktoré by sa v zime v snehu poriadne vybláznilo, nie? Ja nemám problém ľahnúť si do snehu, guľovať sa či stavať snehuliaka, no okolie s tým asi problém má, takže sa zatiaľ držím na uzde…Ale len dovtedy, kým nenájdem niekoho rovnako zapáleného ako som ja alebo kým nedostanem do rúk nejaké dieťa na stráženie. (: Čo vy a sneh? Môže byť alebo máte radšej teplo?

Ale je pravda, že keby som nemala túto sezónu takú veľkú zásobu „šálových diek“, asi by som nevychádzala ani z domu. 😀 Našťastie som sa však zásobila hneď niekoľkými farbami a vzormi, takže sa o svoju zimnú existenciu neobávam a s radosťou ich kombinujem stále znovu a znovu. Túto „deku“, ktorou sa môžem bárs aj omotať, som si kúpila asi za 6€ v Primarku a vždy, keď sa na jej farby pozriem, vidím vysnívanú zimu. Drevená chalupa s veľkými oknami, krb, vôňa škorice a jabĺk. A skvelo pasuje aj k mojej červenej bunde, ktorú mám už od minulého roku a zatiaľ som nič lepšie na také bežné nosenie nenašla.