.celý vesmír v malom & úsmev na tričku.

Tie najlepšie veci v mojom živote si ma našli viac-menej samé. Keď som ich prestala silou mocou chcieť, keď som sa o ne prestala hlava nehlava snažiť, keď som na ne prestala myslieť. Jednoducho, prestala som im venovať pozornosť. Už sú to takmer štyri roky. Mala som vtedy sladkých osemnásť, za sebou jednu detskú lásku, niekoľko tých platonických a tiež pár tínedžerských sklamaní. Nič veľké, ale chápete, v tom čase to však boli tie najväčšie krivdy, ktoré ma medzi číslami z matiky a pojmami z nemčiny mohli zastihnúť. Posledný ročník na strednej, veľké plány a hlava v oblakoch. Nemala som ilúzie, ale istým spôsobom som si žila svoj dokonalý svet. Plánovala som, ako sa budem celý rok sústrediť na školu, ako pôjdem pekne na vysokú a tam si nájdem lásku môjho života. Človek mieni, Pán Boh mení. Bola polovica septembra, kedy sa mi kolená podlomili po prvýkrát…

Celý vesmír v malom

Láska prišla o rok skôr, než som chcela či plánovala. Najskôr to bola taká tá klasická ružová bublina, zamilované správy a stretnutia po škole či po tanečných tréningoch. Trochu gýču, sladkých slov a letmých bozkov. V tom čase som ešte netušila, ako to celé naberie na vážnosti. Z mám ťa rád sa stalo ľúbim ťa a napokon sme skončili pri milujem. Keby som už vtedy vedela, že sa dá milovať tak veľmi, asi by som sa aj trochu zľakla. Našťastie, nevedela som to a tak sa dnes môj vesmír v malom volá Peter. V čase nášho prvého stretnutia chlapec so strapatými vlasmi a vlnou ako Johnny Bravo, s iskrou v oku, neohrozený, sebavedomý a jemne nevychovaný. Dnes muž, na ktorého sa môžem spoľahnúť, o ktorého sa môžem oprieť a od ktorého sa každý deň učím. Keď stretnete človeka, s ktorým je to na celý život, viete to. Nie po prvom dni, nie po prvom týždni a dokonca ani po mesiaci. Prichádza to akosi prirodzene, rovnako ako skutočnosť, že vaša ľavá ruka sadne do jeho pravej a nie naopak.

Najskôr máte na nose ružové okuliare a svet je až príliš dokonalý. Vy sa každým krokom vznášate pár centimetrov nad zemou a neexistuje nič, čo by vás dokázalo vrátiť späť na zem. Príde vášeň, iskra a vzplanutie. Časom jemné vytriezvenie, kedy si začnete uvedomovať, prečo danú osobu tak veľmi milujete, prečo si ju vážite a prečo chcete, aby bola po vašom boku tak dlho, ako to len pôjde. Zrazu sa navzájom poznáte od a až po zet. Viete, ako vonia, ako spí, ako kráča a komunikuje. Poznáte každý a jeden výraz v jeho tvári, každú vrásku či jazvu. Viete, ako sa správa, ako reaguje, aký je k cudzím či blízkym ľuďom. Viete, čo povie a urobí, keď sa nahnevá a tiež viete, ako vyzerá a čo robí, keď sa teší. Nie je na to žiadna tabuľka a ani návod, ako zistiť, že ten a ten človek je ten pravý. Jednoducho to cítite.

Úsmev na tričku

…a pod tričkom nič. To je tá pravá láska, ktorá stojí za to. Taká, pri ktorej sa Vám trepocú motýle v bruchu, podlamujú kolená a kútiky úst samovoľne vyskakujú o pozíciu vyššie. Láska, to je keď si pri chôdzi nenápadne prepletáte ruky, napchávate sa v posteli sladkosťami či sem-tam mlčíte a obaja viete, že to nie je trápne ticho, ale chvíľa oddychu. Láska, to je ten moment, keď si v polovici porcie vymeníte taniere, aby ste ochutnali zo všetkého a navzájom sa potom presviedčali o tom, kto mal lepšie. To je tá chvíľa, kedy hráte preteky o to, kto bude pri aute prvý a v strede obývačky „vojnu brúch“ (pretláčanie sa bruchami). Láska sú pre mňa otázky so zatajeným dychom, bezpečné miesto na jeho hrudi, tisíc a jedna prezývok, ktoré mi vymýšľa, prdy bez začervenania sa, vrúcne objatia a tiež ten hlboký pohľad, ktorým ma najradšej pozoruje pri jedení.

Láska, to je ten moment, kedy ma vypočuje a rozmýšľa spolu so mnou, ako to či ono vyriešiť. Tá chvíľa, kedy mi dôveruje a nechá si poradiť. Keď sa mu posťažujem a následne sa ma opýta, koho má zbiť. A tiež všetky tie ostatné krásne veci, ktoré robia môj život plnohodnotným a bez ktorých si už dnes neviem predstaviť deň. Niekedy sa hnevá na celý svet, no nikdy nie na mňa…

Všetci mi môžu závidieť, že ma má rád

Počas nášho vzťahu boli tri situácie, kedy som sa cítila dotknutá, oklamaná a nahnevaná. Na neho, na seba a na svet okolo. Avšak nikdy, ani v týchto chvíľach, ktoré boli pre mňa ako ženu ťažké, som nepochybovala o našom vzťahu, o našej láske a o svete, ktorý sme si spolu vytvorili. Aj keď ma párkrát (s)klamal vďaka svojej roztopašnosti, nikdy to nebolo silnejšie ako to, čo k nemu cítim. Viem, že sme ako biela s čiernou. V istých smeroch dokonale rozdielni, no aj napriek tomu do seba zapadáme ako dve puzzle. Len jedno si do budúcna prajem. Nech nám to táto zvláštna doba nezničí. Veď vraj láska zachráni svet, tak prečo nebyť toho súčasťou…

♡