BFF

Sú moje, a nikomu ich nedám.

Lebo iba s nimi môžem zjesť polovicu karamelovej torty, tancovať 5 krát na tú istú pesničku, filozofovať o láske a vzťahoch, robiť si srandu z našej tragickej situácie, smiať sa na celú dedinu, preliačiť strechu auta, orúžovať zrkadlo, riešiť otázky života a smrti, tešiť sa z hviezd, padať zo schodov, robiť zlé rozhodnutia, hrať sa na hipstera, fotiť dve hodiny, mať 700 fotiek, ktoré sú úplne oničom, variť slivkové gule, vyjedať práškový cukor, snívať, baviť sa o vážnych témach vo výrivke, behať s mokrými vlasmi a bosá po kopci, prejedať sa, sťažovať sa, opakovať tú istú vetu sto krát, stresovať pred písomkami, sedieť na obede pri jednom stole, vymýšlať spôsoby, ako uniknúť pred povinnosťami, ľutovať rozhodnutia a následne presviedčať samé seba, že všetko zlé je na niečo dobré, ochkať nad Richardom Geerom a Robertom Pattinsonom, chytať sa za hlavu pri niektorých výrokoch okolia, sprisahanecky na seba žmurkať, chichotať sa nad vecami, ktorým niekto okrem nás nerozumie, trápiť sa nad ručičkou na váhe a navzájom sa prekrikovať, že „ty máš čo hovoriť!“, ľúbiť a milovať. 

Ďakujem, že sú. A najmä, že sú so mnou.

„ľudia prídu a odídu, niekto ostane iba chvíľu,
iný budú s nami stále, iní navždy v nás tu žijú,
vždy je ťažké opustiť niečo na čom tí záleží,
no treba si už uvedomiť nič netrvá na veky.“

s nimi je to, dúfam, naveky.



Love, peace and fashion Ivanka


Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.