.army & koža

Pozerám na tieto fotky a zisťujem, že strácam pojem o čase. Snažila som sa totiž spomenúť si, ktorý víkend sme ich fotili a uvedomila som si, že sa mi začínajú dni zlievať dokopy. Či je pondelok, streda alebo nedeľa, stále je tempo môjho života rýchle, deň má príliš málo hodín a zvládať všetko, čo by som chcela (a niekedy aj mala), mi nepomáhajú ani tri kávy s cukrom denne. Tak som dnes rozmýšľala, či sa dožijem dňa, kedy by som pri otázke „Čo budeš dnes robiť?“, mohla odpovedať „Neviem. Nič.“ Ja mám stále čo robiť! Mám to tak už od mala, keďže som dlhé roky (cháp: 16) tancovala, poobedia trávila v sále a víkendy na súťaži či sústredení. Keď som nebola v sále, bola som niekde so speváckym zborom, mala hodinu gitary alebo spievala s učiteľkou Monikou operné skladby, ktoré mi vôbec nešli. Nič z toho dnes už aktívne nerobím, aj keď tanec stále milujem a spievam si vždy, keď ma nemôže nikto počuť. Chýba mi to, ale čím som staršia, tým zreteľnejšie vidím, prečo sa dospelí musia častokrát svojich vášní vzdať. Vzdať sa alebo urobiť kompromis. Ja osobne mám ten problém, že by som chcela robiť strašne veľa vecí, najlepšie hneď. Učiť sa nové veci, objavovať miesta, skúšať, zlepšovať sa. Zatiaľ sa to však v mojom prípade vôbec nedá. Buď robím niečo naplno a poriadne, alebo len tak prežívam a čakám, čo sa stane. A tú druhú možnosť vôbec nemám rada, takže sa snažím pridávať plyn a smerovať dopredu s tým, že veľa vecí, ktoré milujem, odsúvam bokom. Vekom vnímam čoraz viac, že bolo skvelé mať v detstve toľko vyplneného „voľného“ času a s ním spojenú vnútornú i vonkajšiu disciplínu. Aj keď, čas od času je to naškodu, pretože neviem len tak vypnúť a oddýchnuť si. Našťastie však mám môjho Peťka, ktorý si oddýchne rád a často vždy, keď sme spolu, takže ma „ťahá“ aspoň on. 😀

Pri fotení som mala ešte dlhé vlasy, dlhé nechty a nohavice som si kúpila pár dni pred fotením v outlete McArthur Glen, takže sa mi už začína rysovať, že tento outfit som nosila tri (alebo štyri?) víkendy dozadu. Je to presne jeden z tých outfitov, ktoré by som mohla nosiť stále a nikdy by ma neomrzeli. Najmä, patrí do kategórie „víkendový“, čo ja teda veľmi môžem. Pohodlnosť, vrstvy a kombinácia farieb a kúskov, ktorá ma môže sprevádzať od rána až do večera- to sú hlavné poznávacie znaky „víkendového“ a taký je aj tento. V hlavnej úlohe sú, samozrejme, tenisky, ktoré mi pomohli „odpichnúť“ sa od ich farebnej škály a pohrala som sa aj s ich materiálom. Využila som kombináciu vrstvenia a rôznych strihov a vznikla kombinácia, ktorú vidíte. Nosí sa perfektne a je *Peťkoapproved*, čo znamená, že v jeho mužských očiach pôsobí dobre a komentoval ju slovami: „Toto sa mi páči. Veľmi. Takéto veci mám na tebe rád.“ (Už vidím, ako ma bude presviedčať, že TAKTO to nepovedal, ale my ženy veľmi dobre vieme, čo, ako, kedy, komu a prečo chlap povedal, však? Dokonca aj vtedy, kedy to nepovedal, iba si to myslel…:D)

Majte úspešný štart do nového týždňa! Čoskoro sa opäť ozvem. (:

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Peter Antal

Tenisky: Rela, Nohavice: Calzedonia (outlet Parndorf), Vesta, Košeľa: H&M (stará kolekcia), Bombera: Lindex (stará kolekcia), Kabelka: Tous