Did you ever think, how lucky you are to live in countries where it is quite normal to have your opinion, to oppose to the man, to go have fun, to study with the boys and put on what you want?
Some women haven´t this lucky and the worst is that they don´t know, what is „better life“. It is normal for them to live life as a maid, they are tortured and underrated. 
Recently, I read quite a lot of books about women who come from Sudan, or Pakistan, and many times I was in tears. How can someone be so smug and inhuman, such as men who live there. Not at all, but even they do not care what women want, because ultimately, „a woman is only a housemaid and mother, nothing more.“ I’m sick of being unable to stand against it, it must suffer more and more women and many are dying under the burden of suffering …….

I recommend: Halima Bashir- Tears of the Desert, Saira Ahmed- Disgraced, Waris Dirie- Desert Flower, Ayse Onal- Honour Killing

Btw.: How are you? What was your first week at school?  
My departure to Paris is fast approaching and I can not even describe how much I look forward. It is my lifelong dream!  
 
The first week of school was pretty crazy because I did not know what more. School, dance training,  music, guitar, singing ….. nice circus 🙂 

Napadlo vám niekedy, aké máte šťastie, že žijete v krajinách, kde je úplne normálne to, že vyjadrite svoj názor, že odporujete mužovi, chodíte sa zabávať, študujete spolu s chlapcami a obliekate si to, čo chcete?
Niektoré ženy bohužiaľ to šťastie nemajú a najhoršie je, že si to neuvedomujú. Je pre nich úplne normálne, že žijú celý život ako slúžky, sú bité a podceňované.  

V poslednom čase som prečítala pomerne veľa kníh o ženách, ktoré pochádzali zo Sudánu, či Pakistanu a mnoho krát mi bolo do plaču. Ako môže byť niekto tak neľudský a samoľúby, ako sú muži, ktorí tam žijú. Vôbec, ale vôbec ich nezaujíma, čo chcú ženy, veď napokon, „žena je len slúžka a matka, nič viac“. Je mi zle z toho, že sa proti tomu nevieme postaviť, že musí trpieť čoraz viac žien a mnohé pod bremenom utrpenia umierajú…….

Odporúčam: Halima Bashir-Slzy púšte, Saira Ahmed-Zneuctená, Waris Dirie-Púštny kvet, Ayse Onal- Zločiny ve jménu cti

Btw.: Ako sa máte? Aký bol váš prvý týždeň v škole? Máte už nejaké známky?  

Môj odchod do Paríža sa nezadržateľne blíži a ja neviem ani len opísať, ako veľmi sa teším. Je to môj celoživotný sen! A za týždeň sa mi splní!
 
Prvý týždeň školy bol dosť bláznivý, pretože som nevedela, čo skôr. Škola, tanečný tréning, hudobná náuka, gitara, spev…..Pekný kolotoč, ktorý ma bude nasledujúcich 10 mesiacov sprevádzať a robiť mi radosť. (Až na tú školu : / )