.22

Vstávam o šiestej a v posteli sa neprevaľujem 20 minút ako zvyčajne. Dnes je totiž utorok, čo znamená, že pätnásť minút pred ôsmou musím ísť z domu, aby som stihla električku na prvú prednášku. Rozmýšľam, čo je na dnešnom dni špeciálne. Ako som tak ráno sedela nad mojimi tradičnými “ raňajkami, ešte stále som na to nedokázala prísť. A v tom som si spomenula! Dnes je 28.marca 2017, a teda deň, kedy mi oficiálne prestali rásť prsia…

22

Niekde som totiž čítala, že prsia rastú do „dvadsaťjednotky“. A keďže mám dnes narodeniny a vo veku, na ktorý si budem zvykať ešte minimálne desať mesiacov, dve dvojky, zmizli teda dnešným dňom všetky moje tajné či netajné nádeje. Ostáva mi len zmieriť sa s osudom. Prsia už vraj podľa nejakého toho múdreho časopisu neporastú, no dúfam, že na rozume mi ešte čo-to pribudne aj v tomto veku. Inak je to deň ako každý iný. Slnko nádherne svieti, vo vzduchu cítiť jar a ja rozmýšľam, čo by som si želala, ak by som si mohla na tieto narodeniny priať niečo špeciálne…

A viete, na čo som prišla? Že vlastne nič nepotrebujem. Mám lásku, mám šťastie, mám milujúcu rodinu, mám zázemie. Mám domov, mám sen, mám zdravie, mám peniaze. Mám všetko, čo chcem a potrebujem, niekedy dokonca aj viac. Jediné, čo mi chýba, je čas…

Čas

Keby som si mohla v živote vybrať super silu, chcela by som ho ovládať. Čas je jeden z tých pokladov, ktorý si nevážime, keď ho máme. Väčšinou kvôli tomu, že ho nevidíme, inokedy kvôli tomu, že si ho neuvedomujeme. Čas plynie ako rieka, hodinky tikajú a my starneme. Vráska za vráskou, deti, vnúčatá, domy, stromy. Práca, pláca, práca, pláca. Sem-tam dovolenka, do toho starosti. Odchádzajú starí rodičia, potom tí naši. Všetko sa deje prirýchlo a nečakane. A čas stále plynie ako rieka, vždy v rovnakom tempe. Nám sa však zdá, že ide čoraz rýchlejšie a stále ho nemáme dostatok. Až napokon stojíme na konci životnej cesty a uvedomíme si, že čas, ktorý nám bol ponúknutý, sme neuchopili správne…

Chcela by som mať času nekonečno, aby som mohla plniť sebe a milovaným všetky sny. Aby som mohla nájsť liek na všetky choroby sveta a aby som mohla precestovať svet. Aby som mohla prežívať krásne chvíle znovu a znovu. Aby som to nezabudnuteľné mohla spomaliť a prežívať to od špičiek prstov až do hĺbky srdca. Chcem si život vychutnať a netrápiť sa nepodstatným. Neriešiť maličkosti a nerobiť si vrásky. Naučiť sa užívať si čas, ktorý mi bol do vienka daný, plnohodnotne. A ak bude treba, niekomu z neho aj požičať…

Prajem si dnes všetko najlepšie. A prajem to aj Vám, nech už máte narodeniny kedykoľvek. 🙂 Užívajte si každú chvíľu, ktorú môžete a nezaťažujte sa vecami, ktoré nikdy nezmeníte. Mimochodom, pred dvoma rokmi som napísala TENTO článok. Dnes som si ho spätne čítala a prišla som na to, že aj napriek tomu, koľko vecí sa odvtedy zmenilo, vnímam veci, ktoré ma formujú, stále rovnako.