Včera som sa presunula z kategórie „násťročných“ do kategórie „nikov“. Ako mi tak život pomaly, ale iste, ubieha a ja sa s ním snažím držať tempo, naučila som sa pár vecí. Ako čerstvá „dvadsiatka“ toho neviem tak veľa. Nezjedla som múdrosť sveta, ani som nepadla učená z neba. Často bývam zmätená, niekedy naivná a rada snívam. No sú veci, o ktorých pochybovať nehodlám. Nečítala som o nich, ani mi ich nik nepovedal. Prišli časom, naučil ma ich život. Niektoré bezbolestne, iné možno so slzou v očiach. Každopádne, som šťastná, že sa tak stalo a dnes sa o ne môžem s Vami podeliť.
JA A MOJE DRUHÉ JA
Na svete sme všetci sami. Rodičia, súrodenci a priatelia môžu byť našim odrazovým mostíkom, často náš inšpirujú a poháňajú vpred, no v konečnom dôsledku sme tu každý sám na to, aby sme sa pozbierali a z toho mostíka sa poriadne odrazili. Všetko je na tebe! To, po čom túžiš a čo cítiš, nie je nik, kto dá veci do pohybu, len ty sám! Víno ani čokoláda nie je útek a tváriť sa, že sa veci nedejú, aj napriek tomu, že sa dejú, situáciu iba zhoršuje. Spoliehaj sa najmä na seba a keď ti niekto povie, že sa nedá, ukáž mu, aká hračka to pre teba je.
SVET ILÚZIE
Hashtagy nie sú reálne. Sociálne média sú len ilúziou, ktorej netreba podľahnúť. Videla si včera tú krásnu bábiku s veľkými perami a dokonalou postavou na fotke z Dubaja, ktorú sleduješ na Instagrame či Facebooku? Pre niekoho si ako človek a osobnosť rovnako krásna a inšpiratívna ako ona pre teba. Nenechaj sa zdeptať niečím, čo ani nevieš, či reálne existuje. Nezabúdaj, že médiá vždy ukážu len jednu stranu mince. Nik predsa nebude zdieľať svoj uplakaný vankúš, trápenia, ktoré nás často umlčia a urobia z nás chodiace mátohy či pochybnosti, do ktorých sa ponárame. Nezaplatené účty, nevera, neumytý riad v kuchyni a prach pod posteľou. Na takýto reálny život, s ktorým sme v kontakte dennodenne, nie je žiaden hashtag. Naučili nás usmievať sa cez slzy a hrať divadlo. Zatiaľ to zvládame, čo poviete? Reálny život, ten je dôležitý. Tu a teraz. Máme predsa len jeden, tak ho využívajme naplno. So slzami, smiechom, jamkami v lícach a krásnymi pocitmi, ktoré žiadna debilná mriežka nenahradí.
DOKONALOSŤ
Také slovo by nemalo existovať. Je rovnako hlúpe ako pazucha, top, fest, menzes a tučný. Slová ako dokonalosť a tučný by mali byť zakázané a vymazané zo všetkých slovníkov a hlúpych hláv. Kto to vôbec vymyslel? Dva slová, ktoré dokážu za okamih zneistieť každú ženu a pochovať jej sebavedomie tak hlboko, že sa s ním už nikdy neuvidí. Ani v zrkadle, ani v živote. Len slovo, ktoré dokáže tak veľa! Ktoré dokáže bolieť, raniť, niekedy i zabiť! Je jedno, ako vyzeráme. Či nám trčia rebrá alebo máme väčšie prsia a zadok, je to úplne fuk. Ak sa v mojom tele cítim dobre, nie je do toho nikoho nič! Dokonalosť neexistuje a tučné je akurát tak ego obmedzených chlapov, ktorí dokážu ženu nazvať tučnou.
MAKEUP
Makeup nás neurobí krásnymi. Vďaka nemu sa môžeme cítiť krásne a to je naozaj skvelé Ale ak ho nosíme často a priveľa, zakrýva to, čo je na nás jedinečné a nádherné. Pehy na nose, znamienko krásy na líčku, nerovnaké obočie a vrásky od častého úsmevu . Nik na svete nevyzerá úplne rovnako (poväčšine) ako my a to je strašne super. Jedinečnosť, ktorú nám nik nevezme. Neskrývajme ju, nepokúšajme sa vyzerať ako niekto iný. Že mám veľké líca a pehu nad perou? A čo? Je to jediná tvár, ktorú kedy budem mať. A čím skôr si na ňu zvyknem a prijmem ju, tým lepšie sa mi bude žiť.
MUŽI
Väčšina sú strata času. Sú klamári, zvrhlíci, neverníci, despotovia, povaľači alebo takí, ktorých neviete definovať a pravdepodobne pre nich neexistuje žiadna konkrétna charakteristika, no necítite sa v ich spoločnosti dobre. Potom je tú však tá druhá skupina. Tí „dobrí“. Je však ťažké ich nájsť, sú skoro ohrozeným druhom. V živote stretnete jedného, možno tak dvoch. No budú tak úžasní, pozorní (ok, nie vždy) a (pre nás) dokonalí, že sa možno presunieme z predstavy nás, ako starej panny s 20 mačkami, k niečomu krajšiemu.
PRIATELIA
Tí ozajstní nám povedia, ak máme rúž či špenát na zuboch. Z času na čas zavolajú alebo napíšu sms, len tak, bez príčiny. Aby vedeli, ako sa máme, čo robíme, ako sa nám darí. Budú spolu s nami neznášať všetkých mužov, ktorí nám ukrivdili, ktorí nás zranili, ktorí nás podviedli. Na narodeniny nám kúpia kvety, vypočujú naše monológy aj o tretej v noci a nemajú problém nám poslať svoju škaredú selfie kedykoľvek a v akejkoľvek situácii. Aj keď sa niekedy nerozprávame mesiace (lebo nie je čas, príležitosť,..), hneď, ako sa stretneme, rozhovory nemajú konca-kraja. Sme ako rodina. Nech sa deje čokoľvek. Sú to tí najdôležitejší ľudia v živote, ktorých si volíme. Som šťastná, že mám okolo seba takých ľudí, akých mám a nie je dňa, kedy by som za nich neďakovala Bohu.
Ivanka, síce trochu oneskorene no predsa, prajem všetko najlepšie: 🙂 Článok mi vyčaril úsmev na tvári, hovoríš mi z duše. Život ako ho poznám ja, je presne taký, ako si ho opísala. A tak ti prajem (a zároveň aj sebe), aby sme sme od života naďalej dostávali lekcie, ktoré nás vyformujú ako osobnosti a posunú ďalej.
Ivanko, úžasně a pravdivě napsáno! 🙂 Přeji ti jen to nejkrásnější k narozeninám <3
Musím říct, že bílá barva ti hrozně sluší, už jsem si toho všimla dřív 🙂
Jedna věc na tvém článku mě trochu rozesmutnila – potkáme v životě jen jednoho nebo dva dokonalé chlapy? To snad ne, protože já už jednoho potkala a ztratila jsem ho, takže by to znamenalo, že na mě někde čeká už jen jeden? 😮 to snad ne! věřím, že je jich víc a každý z nich má něco do sebe 🙂
Hrozně moc hezky napsáno 🙂 Článek se ti moc povedl a úplně mě zamrazilo, jak krásně si dokázala popsat svět iluze 😉 Přeji hezký týden 😉
http://patricia-loves-fashion.blogspot.cz/
Skvelo napísané, opäť raz súhlasím 🙂 Vitaj medzi nami -nikmi 😀
Blonďavá Potvora
Krásne napísane, a pri dvA slova som sa len pousmiala, lebo mne ako východniarke to tiež občas ujde a nestretávam sa s pochopením 😀 Nech sa ti darí minimálne tak ako doteraz :*
Ivanka čo robíš, že máš také kráásne biele zuby?